Niekedy mám dojem, že Direktórium zostavujú podľa môjho života. (Mk 3,13-19)
Dlho si sa modlil a potom si povolal k sebe tých, ktorých si sám chcel a obdaroval si ich riadnou dôverou: nechal si ich byť s Tebou, nechal si ich hovoriť v Tvojom mene (ako tých, čo Ťa poznajú a vedia, ako čo myslíš) - a nechal si im dokonca účasť na svojej Moci.
Preberám si v mysli tých 12 mien, 12 osobností. Už som to raz písala - o niektorých viem toľko, priam mám zmapované Vaše priateľstvo a jeho vzostupy a pády, dôveru aj krízy... a o niektorých naopak neviem nič, lebo čo si hovoril tým dušiam a čo ony hovorili Tebe, ostáva očiam Cirkvi (putujúcej) skryté. Verejní boli ale oni sami - ustanovil si Dvanástich, poznáme ich mená; jedenásť obetovalo za Teba svoj život.. dvanásty obetoval Tvoj.
Neviem presne, aké je učenie Cirkvi v otázke, či si vedel alebo nevedel o Judášovej budúcej zrade. Dnes sa mi ale žiada, aby si nevedel. Aby si si ho vybral v dôvere po modlitbe s pokojnou mysľou a v dobrej viere do neho zainvestoval - aby tá zrada prišla nečakane. Aby bolela. Nie, nechcem Ti ublížiť viac, než si už odniesol. Len hľadám podobnosť s Tým, ktorý mi bol podobný vo všetkom a ktorý vie pomôcť, keď sme skúšaní, lebo sám prešiel skúškou..
Vari sa stalo iba mne, že som sa modlila, rozlišovala, vyberala - alebo lepšie: mala pocit, že som dostala... a potom to zrazu nešlo? Či si si nevypočul už nie raz vzdor, smútok, bezmocnosť, hnev, sklamanie zliate na slano spolu, keď som Ti prišla vyčítať, že "ja som sa Ťa na to pýtala, a opakovane, MAL si mi to povedať, mal si ma varovať, že sa opálim, PÝ-TA-LA-SOM-SA-ŤA-NA-TO-PRED-SA!!!" ..kým mi neostali miesto slov pre Teba len výkričníky? Ach, môj Pane, toľko si už pri mne vydržal.
Dnes som smutne-pokojná, dlaň v Dlani. Nemal si vari právo vytknúť to isté Otcovi, veď si sa celú noc modlil, tak zodpovedne si tých Dvanástich vyberal...? ..a nikdy to neodznelo.
Ako veľmi by som chcela mať Tvoju pokoru! Tvárou v tvár situáciám, o ktorých ešte neviem, či skončia happy-endom (respektíve happy-endom akého typu...). A keď mám neoprávnený pocit, že si ma mal uchrániť.
A aj vtedy, keď som ja Judášom.
Preberám si v mysli znovu tie tváre a mená, históriu vyhlásení a zapretí, zjavnú i nezjavnú lásku, o ktorej dobre vieš, aj tú, ktorú iba Ty si poznal... - tie príbehy sú fakt všelijaké. Stále mi však vychádza, že v priateľstve si musím vybrať, koho chcem viac chrániť.
Jednoducho musím (s Tvojou pomocou) dorásť natoľko, že položím aj život... inak položím toho druhého.
