Vždy, keď sa vraciame do modlitby a vzdáme sa snahy ohúriť Boha vlastnými rečami, keď dovolíme, aby On hýbal vecami v našom srdci, jednoducho, ak sa modlitba stane výpoveďou srdca a nie snahou zapáčiť sa, deje sa niečo výnimočné.
Urobili sme pred asi dvomi týždňami v našom spoločenstve Eliáš rozhodnutie, že sa okrem pravidelných stretiek budeme stretávať v "modlitebni." Prakticky to znamená, že sme upravili jednu z miestností v našom bytíku, zútulnili sme ju, prichystali niekoľko sviečok, nachystali papiere, prilepovacie aj neprilepovacie, zopár pier máme vždy po ruke, pretože chceme zachytiť to, čo nám Boh chce povedať. A okrem tejto prípravy sa na tom mieste raz za týždeň stretneme a modlíme sa tak dlho, ako vládzeme a máme chuť a čas.
Prečo?
Aj preto, že veríme, že sme stvorení pre uctievanie.
Pretože milujeme Otcovu prítomnosť a vanutie Ducha Svätého.
Pretože veríme, že Ježiš zaplatil aj za to, aby sme mohli s dôverou prichádzať k trónu milosti.
Pretože veríme, že Boh nemlčí a chce s nami hovoriť.
Pretože veríme, že Boh nikdy nevzdal svoje úsilie o naše mesto a ľudí v ňom.
Pretože jednou z podstatných charakteristík spoločenstva Eliáš vždy bolo, že Eliáš sa modlí.
Pretože veríme, že ak sa Boží ľud pokorí a bude sa modliť, Boh uzdraví ich zem (naše mesto).
Pretože veríme, že sme v Novej Dubnici doma a chceme pre náš domov to najlepšie.
Pretože nám nie je ľahostajné, že ľudia okolo nás nepoznajú Boha a netušia, aké dobré je žiť s Ním.
Pretože chceme prinášať obetu chvály a uctievať Ho v duchu a pravde.
Pretože milujeme tráviť čas v Božej prítomnosti.
Pretože chvíle uctievanie sú úžasné a nenahraditeľné.
Pretože nám záleží na Božom srdci a jeho snoch o nás a našom meste.
Pretože byť s Ním je lepšie, než čokoľvek iné.
Tých "pretože" by zrejme boli ešte desiatky, ak by nebolo tak neskoro večer a ak by dlhé blogy neboli príliš dlhé :).
Na steny modlitebne postupne pribúdajú lístočky s vecami, ktoré nám Otec pripomína, aby znovu zapálil naše srdcia, nadchol nás pre nové veci a povzbudil nás k odvahe. Sviečky sa postupne míňajú, ale nevadí - kúpime ďalšie! Prežívam radosť, že stále máme chuť odpovedať práve na toto volanie - na Jeho túžbu byť s nami. Keď Ježiš zomrel na kríži, opona v chráme sa pretrhla a Bohu sa splnila Jeho spaľujúca túžba – byť s nami a žiť v nás. Modlitba je to, čo robí naše spoločenstvo tým, čím je - duchovným domovom.
Vždy, keď sa vraciame do modlitby a vzdáme sa snahy ohúriť Boha vlastnými rečami, keď dovolíme, aby On hýbal vecami v našom srdci, jednoducho, ak sa modlitba stane výpoveďou srdca a nie snahou zapáčiť sa, deje sa niečo výnimočné.
Aj preto milujem uctievanie, a to bez ohľadu na to, či kráčam lesom a len s Bohom hovorím a žasnem nad všetkým okolo seba, alebo sedím v mojom modlitebnom kresle (viď foto) a mám pustený live worship alebo sedím uprostred svojich najdrahších priateľov a duchovnej rodiny na stretku, alebo som na veľkom modlitebnom stretnutí s plnou zvukovou i svetelnou aparatúrou, bez ohľadu na to, či som doma v našej stretkovskej obývačke alebo som niekde v USA s tými exkluzívnymi uctievačmi...
Milujem uctievanie kvôli Nemu a kvôli tomu, čo vo mne spôsobuje Jeho prítomnosť.