Dva skutočné príbehy o čakaní na toho pravého/ tú pravú.

To, čo som hľadala, som mala už dávno

Volám sa Anka, mám 40 rokov a s nikým nechodím, ani som nechodila. Už ako toto píšem, aj sebe kladiem otázku: „Kde je chyba? A asi musí byť niečo chybné na mojej strane.“ Po pravde, po celý ten čas som túžila po životnom partnerovi, niekom, komu by som sa mohla zdôveriť, oprieť si hlavu o jeho rameno, niekom, kto by mi rozumel, komu by som mohla dôverovať, kto by ma nikdy neopustil, riešil so mnou problémy, jednoducho, s kým by som zdieľala celý svoj život. Modlila som sa celý čas za budúceho manžela, ale on akosi nikdy nebol ani po blízku. Videla som rovesníčky vydávať sa a mať bábätká, neskôr mladšie a mladšie dievčatá a bolo to pre mňa veľmi ťažké. Vždy som sa vracala k otázke, čo môže byť príčina, prečo len ja som tá, ktorá si nevie nikoho nájsť, o ktorú nemá nikto záujem. Ľudia mi hovoria, že som dobrá, pekná a šikovná, tak prečo sa nenájde aspoň jeden normálny chalan, ktorého by som zaujala ?! Po rokoch všelijakých úvah a modlitieb som pochopila jednu vec- a dúfam, že táto moja úprimnosť nikoho nepohorší alebo nenahnevá. Keď som sa modlila, zistila som, že Ježiš je pre mňa najmä „nástrojom“ pre dosiahnutie toho, čo chcem- teda manžela a rodinu- a potom môže ísť... Keď budem zasa niečo potrebovať, určite bude prvý, komu sa ozvem...Chcela som, aby môj budúci manžel bol mojím „Ježišom“- niekým, na koho sa stále môžem spoľahnúť, kto mi vždy rozumie, kto ma nikdy neopustí. Celý čas som zažívala Božiu blízkosť, prítomnosť, ale Ježiš nikdy nebol pre mňa dosť- túžila som po niekom, kto bude pre mňa viac, ako je Boh... Tým nemyslím, že by ľudia, ktorí sú v manželstve si boli navzájom Bohom alebo žeby oni nemilovali Ježiša- tu išlo o môj konkrétny problém, že ja by som bola veľmi ochotná vymeniť Ježiša za manžela a to je smutné... Tiež nemyslím, že môj prípad je rovnaký s ostatnými nezadanými. Uvedomila som si, že potom, ako by som si našla manžela a on by samozrejme nedokázal naplniť moje potreby, tak ako som od neho očakávala, bola by som sklamaná a zasa by som len obviňovala Boha za to, akého manžela mi dal a nech ho zmení... Teraz pracujem na tom, aby mi stačil Ježiš a či sa k tomu pridá manžel alebo nie, je menej dôležité ako to, ako si vážim Ježišovu lásku, priateľstvo a životné partnerstvo s Ním.

Otázka znie, či som ja ten pravý

Moju snúbenicu som spoznal po tom, čo som pochopil, že to ja sa musím stávať tým pravým pre toho druhého, nie len posudzovať, kto sa ku mne hodí. Mal som veľa chýb a tiež som očakával, že žena bude tiež trochu aktívna, akoby som naozaj čakal, že to mňa bude ona "baliť". To všetko som pochopil vďaka modlitbe a odvážil som sa urobiť prvý krok- pozvať to správne dievča von a potom meniť svoje zlé vlastnosti tak, aby sme mohli pokračovať vo vzťahu ďalej. Mám 38 rokov a dávno som chcel byť ženatý, trvalo mi to dlhšie ako by som chcel, ale teraz z mojej strany vidím, prečo.