Stretávame svätcov aj dnes?
Keď si ty dozrela pre nebo, tak ja som nebo otravovala otázkami, prečo? Pane Bože prečo? Hnev ma ovládol úplne a nebolo v mojich silách sa sním vyrovnať. Sprevádzal ma aj na pohreb. Až modlitba sv. ruženca mi začala prinášať pokoj, ktorý sa prehlboval pri čítaniach a pri kázni som už pochopila, že keď duša dozrie pre nebo, je zbytočné, aby sa trápila tu na zemi. Potom som zacítila tu prenikavú vôňu kvetov. Začala som si obzerať a priznám sa aj hodnotiť kytice okolo seba. Zvonenie ma vrátilo k sv.omši a premenenie nastalo aj vo mne. Pochopila som, že to nevoňajú kvety ale nebo, ktoré sa otvorilo, aby ťa privítalo. Radosť, ktorú mi toto poznanie prinieslo sa mi odzrkadlila aj na tvári. Až nechápavé pohľady pri sv. prijímaní ma vrátili do reality. Veď na pohrebe sa nemôžme usmievať! Hanba za obyčajnú záhradnú ľaliu a aj pochybnosti či som naozaj cítila vôňu neba, mi nedovolili ísť sa s tebou rozlúčiť až pri hrob. Ale ty si sa prišla rozlúčiť so mnou. V noci si ma zobudila tou známou vôňou. Pripomenula si mi, že tu vôňu neba poznám už od pohrebu môjho synčeka. A ja som ti sľúbila priniesť ľalie na hrob. Prešli tri roky a ja som zabudla. Až návšteva cintorína v týchto dňoch mi pripomenuli vôňu neba. Namiesto kvetov ti venujem túto spomienku. Ďakujem.