Moja babka vravievala: "Nech Ti to Pán Boh odplatí na dobrých deťoch!"

Priznám sa, že vtedy by som radšej prijala cukrík, ale dnes viem, že mi žehnala do budúcnosti.

Vrátila som sa k tomuto zvyku mojích starých mám. Deťom dávam pred odchodom na čelo krížik a tichuško šepkám: " Nech Ťa Pán Boh požehnáva!"

Spomýnam si na svätenú vodu či hromničku ako nás nenápadne sprevádzali životom. Či na sv. ruženec ako nám ho s úctou vkladali do rúk.

Tie moje babky tu už niesu, " Nech ím Pán Boh hriechy odpusti", tak by povedali oni, a ja chcem opakovať po nich veď ma to s láskou učili.