Kňaz rozpráva neobyčajný príbeh:

„Bolo to počas poslednej vojny. Skoro ráno, ešte za hmly ma niekto zobudil zvonením na dvere. Vyšiel som rozospatý von a videl tam  v prítmí starú ženu v tmavých šatách, ktorá mala tvár prekrytú šatkou. Vycítil som, že je to matka, ktorá má strach o svojho syna. Poprosila ma, aby som urýchlene išiel na Gregoriusovu ulicu č. 11 k mladému mužovi, ktorý sa chce vyspovedať. „Je už krátko pred smrťou?“ spýtal som sa. Ona potriasla hlavou. „Ste jeho susedka?“ Neodpovedala, zdalo sa, že zle počuje. Potom povedala: „Musím už ísť, nech Vám to Pán odplatí, dôstojný pán...“

Rýchlo som sa obliekol, sadol na bicykel a začal hľadať spomenutú ulicu. Cesta bola náročná, zničená bombami. Nakoniec som to našiel. Otvorila mi nejaká žena, spýtala sa, či chcem ísť pozrieť jej nájomníka a poznamenala, že som prišiel práve včas, lebo on zakrátko pôjde do práce. Ja som sa prekvapil a spýtal sa, či je chorý. Ona povedala, že on je úplne zdravý.

Potom som sa rozprával s mužom, ktorého som hľadal. Spýtal som sa , či tu v obci nie je nejaký muž toho istého mena. On mi povedal, že určite nie, lebo celá jeho rodina zomrela pri bombovom útoku. Potom povedal, že o katolícku Cirkev sa nezaujíma. Spýtal som sa ho, či je vôbec katolík. Odpovedal, že odvtedy ako mu zomrela mama už do kostola nechodí a podal mi jej zaprášenú fotku. Keď som ju uvidel, tak som sa zľakol, že som si musel rýchlo sadnúť. Bola to práve ona, ktorá ma ráno oslovila! On sa ma spýtal: „Vy veríte na mátohy, pán farár?“ Odpovedal som, že Pán niekedy dovolí duši zjaviť sa ešte znovu na zemi. Viacerí kňazi by o tom mohli rozprávať. Ale nechcel som ho rušiť, keď potreboval ísť do práce.

Ako som sa zdvihol, začala siréna hlásiť možnú blízkosť nového bombového náletu. Vtedy sa muž „zlomil“ a požiadal ma o vyspovedanie. Po mojom rozhrešení už revala siréna naplno. Mladému mužovi žiarili oči. Poďakoval sa mi a informoval ma, kde je najbližší bunker. On rýchlo odišiel do svojej práce, nechcel ísť do bunkra. To boli jeho posledné slová. Po nálete som ho  našiel medzi obeťami, roztrhala ho bombová črepina. Vtedy som pevne uveril, že to bola jeho matka, ktorá ma k nemu doviedla.“ 

Voľne preložené podľa skutočného príbehu od C.M. Lakotta – Mátoha či milosť?

Foto: Terézia Bašová