29. jún je sviatok sv. Petra a Pavla. Tento deň je pre Záhorskú Bystricu významný, pretože sv. Pater a Pavol sú patróni kostola a zároveň celej obce, máme ich aj v erbe. Uplynulý víkend sme slávili hody. Tieto chvíle, ako odpust, slávnosť patrónov kostola, výročie posviacky kostola, nám umožňuje uvedomiť si, že všetci patríme do jedného spoločenstva, v ktorom my všetci budujeme vzájomné vzťahy.

Dovolím si citovať z homílie Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stančeka PhD. CM. určité slová staršieho dátumu, ktoré sú však pre nás vysoko aktuálne.

"Kostol je miesto, kde máme nachádzať a prežiť Božiu prítomnosť. Kde môžeme počuť smerodajné Božie slovo a v Eucharistii sa posilňovať telom Pána Ježiša. Kostol nie je len miesto, kde sme prijali sviatosť krstu a stali sme sa Božími deťmi, ale kde tento vzťah dieťaťa Božieho prehlbujeme, rastieme vo vzťahu k Bohu, keď prijímame pravdy viery, kresťanské morálne zákony, kde upevňujeme svoj život viery, nádeje a lásky. Kostol zvlášť je miesto, kde sa nám dostáva odpustenia vo sviatosti zmierenia. V kostole si vysluhujú sviatosť manželia, tí, čo chcú do smrti jedného z nich spolu plniť vôľu Božiu. V kostole sa modlíme za zomrelých. Preto má kostol pre nás veľký význam. Kostol pre nás je domom Božím, domom modlitby, bránou do neba. Tu si uvedomujeme viac ako inde význam a potrebu klaňať sa Bohu, ďakovať, odprosovať, prosiť, či už v tichu v modlitbe srdca, spevom, sám alebo spoločne. Tu zvlášť nám Boh prejavuje svoju lásku, často priam rukolapnými darmi. Kostol je miesto, kde každý môže a má prísť slobodne, kde sme si všetci bratmi a sestrami. Preto všetci podľa veku, postavenia máme uplatniť svoje postavenie. Od miništranta cez lektora, organistu, kostolníka… Všetci máme povinnosť starať sa o kostol aj po materiálnej stránke. Náš kostol spĺňa to isté čo katedrála či bazilika. Tu si uvedomujeme, že keď odchádzame z kostola, Boh má ostať v nás, pretože naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. 

Milovať kostol, cítiť s farnosťou, byť si vedomý, že som kresťan katolík je správny a zodpovedný postoj, ktorý od nás právom žiada Boh, ale i očakávajú bratia a sestry. Kto sa takto nespráva, kto svojím konaním dáva na vedomie niečo iné, nech veci prehodnotí, zmení, skvalitní, prípadne si uvedomí, že ako slobodný človek má očakávať primeranú odmenu od Boha.

Moja farnosť. Aj dnes môžem poďakovať sa za túto farnosť. Za všetkých, čo do nej patria, čo si to uvedomujú, i tých, čo zabúdajú, že aj oni sú deti Božie.

Požehnaj, Pane, všetkých: od detí po najstaršieho vo farnosti. Pane, daj silu trpiacim na tele i na duši. Prebuď svetlom Ducha Svätého každého, aby prijal tvoju vôľu, Pane. Daj bratom a sestrám všetko, čo potrebujú k spáse, a aby to vďačne prijali. A napokon prosím, Pane, aby sme urobili všetko a všetci, čo je potrebné k získaniu spásy. Amen."

Prejsť na fotky z fotogalérie