„Svätá zem...“ – krajina toľko krát skloňovaná, taká známa, taká samozrejmá a predsa tak vzdialená, tak nepoznaná a predsa, alebo práve preto tak úžasná... Krajina o ktorej všetci niečo vedia, ktorú všetci poznajú a predsa je plná tajomstiev, prekvapení a zázrakov.

Je pondelok 8. október 2012, 9:00 hod. ráno a my sa vydávame na ďalekú cestu. Niekto  možno na poznávací zájazd, niekto na výlet, niekto na púť ku koreňom našej viery, ale všetci sa plní vzrušenia  ponáhľame na stretnutie s tým v Ktorého veríme a Ktorého uznávame, na cestu očakávaní a zážitkov z niekoľko nasledujúcich dní,  ktoré sa spoločne chystáme prežiť. Ideme na miesta, kde sa naša viera zrodila a odkiaľ sa rozšírila do celého sveta. Niektorí z nás prvý, niektorí druhý a iní už možno tretí, či štvrtý raz a napriek tomu sme všetci rovnako vzrušení a plní očakávaní udalostí nasledujúcich dní.

Takto odchádzala skupina 40 pútnikov zo Záhorskej Bystrice v pondelok 8.októbra pod vedením nášho duchovného otca Ľudovíta Pokojného na 8-dňovú púť do Svätej zeme. Čakala nás dlhá takmer štvorhodinová cesta autobusom na letisko do Ostravy, nekonečné bezpečnostné prehliadky a vypočúvania na letisku, trojhodinový let do Tel Avivu, potom ďalšie prehliadky a kontroly a ďalšia cesta autobusom do hotela v Betleheme. Okrem toho nekonečné množstvo ďalších kontrol, prehliadok a prechodov cez hraničné pásma na hraniciach Palestínskych území, či s Jordánskom počas celého týždňa, horúčava, dlhé cesty, odriekanie a potom to isté zasa pri ceste naspäť.

Zdá sa toho byť až príliš veľa? Odpoveď je „Áno...“ – no aj napriek tomu nikto ani raz nezaprotestuje, nepovie zlé slovo, či sa nepohorší. Dokonca ani vtedy, keď sa hneď pri našom príchode ešte na letisku prihodí nepríjemný pád a následne zlomená ruka  účastníka zájazdu, ani keď pre bohatosť programu takmer nie je čas na jedlo, ani vtedy, keď na nás celý deň pečie silné izraelské slnko, ani vtedy, keď sa navzájom musíme čakať, či tolerovať. Je to až  zvláštne, či takmer neuveriteľné, ale počas celej doby medzi nami naozaj vládne pokoj, jednota a ochota si pomáhať  - aj takto pôsobí Duch svätý.

Prešli sme toho naozaj veľa, videli ešte viac a denne sme prežívali údiv, slzy, smútok i radosť pri počúvaní sprievodného výkladu a úžasnej katechézy od nášho sprievodcu Miroslava Labača pri všetkých svätých omšiach na miestach, ktorými sme prechádzali. Veľa sme videli, veľa sme počuli, veľa sme spoznali a ešte viac prežili počas tých ôsmich dní v zemi Ježiša Krista.

Prešli sme Jeruzalem – najdôležitejšie miesta pre Židov, Moslimov aj Kresťanov, Betlehem – miesto narodenia Pána, Nazaret - kde sa “Slovo stalo Telom“, boli sme na Hore Tábor, na Hore Blahoslavenstiev, na Hore Nebo, Boli sme v Kafarnaume – v dome sv. Petra, stáli pri múre nárekov, prežili krst v Jordáne, obnovili sme si manželské sľuby v Káne Galilejskej, previezli sa na lodi po Genezaretskom jazere, kúpali sa v Mŕtvom mori, prešli sme s Ježišom krížovú cestu a vystúpili s ním až na Golgotu.

Nezáleží na tom kde všade sme boli a čo všetko videli, ale dôležité je to čo sme pri tom prežívali, na koho sme mysleli, za koho sa modlili a čo z toho si v srdciach odnášame domov. Ešte dlho budeme spracovávať všetky zážitky a pocity, ktoré si prinášame domov a čerpať silu a pokoj zo spomienok na Svätú zem.

Je celkom iná ako sme si mysleli, je taká známa a predsa tak vzdialená, tak nepoznaná a predsa, tak úžasná. Krajina, o ktorej všetci niečo vedia, ktorú všetci poznajú a predsa je plná tajomstiev, prekvapení, zážitkov a zázrakov...

Prinášame aj Vám požehnanie z miest kde sa narodila naša viera, zo zeme Ježiša Krista, z krajiny ktorú je naozaj treba vidieť a z cesty, ktorú je potrebné zažiť.

Mário Klas, účastník zájazdu

prejsť do fotogalérie