Rád by som na vec ponúkol jeden pohľad. Možno to niektorým pomôže prekonať ťažkosť prijatia tohto spôsobu.

Prijímanie Eucharistie na ruku nesie v sebe peknú symboliku. Na našich rukách sa odráža celý náš život. Na rukách vidno, či sme mladí alebo starí, či je niekto drevorubač, automechanik, roľník či lekár alebo profesor. Poznáte všetci veľmi dobre rozdielnosť toho pocitu, keď podáte ruku staršej osobe, ktorá celý život pracovala v záhradke, alebo známej pani profesorke na dôchodku, ktorá väčšinu času trávila nad knihami. Ruky často dokonca prezradia aj to, či mal niekto nehodu, či je jeho život poznačený chorobou alebo, že ho nič také v živote nestretlo. A možno na rukách niekedy vidno aj naše hriechy. Mnohí by ste mohli pridať aj iné myšlienky.

Ruky teda predstavujú náš život. Prijímanie Eucharistie na ruku vyjadruje aj to, že Ježiš prichádza do môjho života, do takého, aký je a ja ho prijímam do takého života, aký mám. Prijímam ho živého a vzkrieseného v tom premenenom chlebe, aby on svojím životom premieňal ten môj, ktorý je často zranený, možno až tak, že mi viera zomiera. Človek s natiahnutými rukami pred kňazom s Eucharistiou vraví: „Príď Pane Ježišu do môjho života a premieňaj ho na ten svoj.“ Takéto prijatie Eucharistie môže byť nakoniec ešte viac úctivé než len to do úst.

Preto je povzbudivé vidieť, ako niektorí s veľkou úctou nastavujú svoje ruky a s veľkou bázňou prijímajú Ježiša.