Tento víkend sme sa po tretí krát v našej farnosti zvláštnym spôsobom zišli okolo Ježiša v Eucharistii. Viac krát sme sa počas roka rozprávali o duchovných plodoch 40-hodinovej adorácie v osobnom i rodinnom živote a povzbudzovali sme sa zorganizovať ju aj tento rok, nakoľko sme cítili, že to pomohlo našej viere.

Prax 40-hodinovej adorácie (z lat. adorare – klaňať sa), i keď jej iniciátorom býva zväčša kňaz, sa aj v našich slovenských farnostiach pomaly rozširuje už nie až tak ako aktivita duchovného otca farnosti, ale skôr ako túžba veriacich dlhší čas pobudnúť pri Ježišovi, stíšiť sa a nadviazať s ním tajuplný rozhovor. Tichý pohľad na neho v slávnostne vyloženej Eucharistii, čítanie Božieho slova, meditovanie o ňom, ničím nerušená modlitba sú akoby vyjadrením neutíchajúceho smädu každého z nás po pravde a večnosti.

Je v tom cítiť prítomnosť Ducha Svätého, ktorý celú Cirkev aj v dnešnom čase vedie ku Ježišovi, aby sme plnili naše povinnosti v nových podmienkach s radosťou a pokojom. Neistota dnešných dní a ťažkopádnosť vzájomného chápania totiž pôsobia aj na nás. Krásne pritom je, že v nás rastie aj vôľa za každú cenu vyrovnať sa s týmito situáciami.

Pápež Benedikt XVI., keď vyhlasoval Rok viery ako zvláštny čas na „osobitné uvažovanie o viere a jej znovuobjavenia“ a pozval na “opravdivé a nové obrátenie k Pánovi“ s cieľom „pomôcť vedomejšie a pevnejšie sa primknúť k evanjeliu, predovšetkým v okamihu hlbokých zmien, aké práve ľudstvo prežíva“, s odvahou pomenoval čo sa dnes v spoločnosti deje: „Skutočným problémom v tejto chvíli našich dejín je, že Boh mizne z ľudského horizontu a ľudstvo stráca orientáciu“.

Hlavným úmyslom teda našej tohtoročnej 40-hodinovej adorácie bolo pomocť odpovedať na túto výzvu, s ktorou sa musí popasovať každý z nás. Touto adoráciou sme chceli uskutočniť aj to, čo už bl. Ján Pavol II. povedal v roku 2003: „musia existovať spoločenstvá, ktoré rozjímajúc a napodobňujúc Pannu Máriu budú zachovávať zmysel a obsah vnútorného života a duchovnosti. Predovšetkým majú chváliť Pána, modliť sa k nemu, klaňať sa mu a počúvať jeho slová. Iba tak si budú môcť osvojiť jeho tajomstvo (...) On robí z Cirkvi nový život, ktorý prúdi v ľudstve ako znamenie nádeje pre každého človeka.“

Najprv sme teda poďakovali Pánu Bohu za všetku jeho pomoc a požehnania, ktorých sa nám v našej farnosti dostalo v tomto končiacom sa cirkevnom roku 2011-2012.  Každá osoba, rodina i spoločenstvo sme mali za čo ďakovať. Bolo veľa chvíľ, kedy sme v súkromí pocítili Božiu pomoc a ochranu. Ale bolo veľa aj udalostí, ktoré sme prežili všetci spoločne. Z nich spomeniem napr. historické otvorenie komunity Milosrdných sestier Svätého kríža, farskej materskej školy, pastoračného centra, vytvorenie silnej skupiny detí a mladých a s tým spojeným zmobilizovaním pomoci mnohých. Všetko toto predstavuje akoby vrchol nášho doterajšieho farského života.

Zároveň našou prítomnosťou pri Ježišovi v Eucharistii sme pokorne prosili o jeho priazeň aj v nadchádzajúcom cirkevnom roku 2012-2013, pri našich obecných či farských aktivitách pre dobro celej našej milej Záhorskej Bystrice, aby sme boli svetlom prinášajúcim nádej tým, ktorí pochybujú či sú ľahostajní.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili. Zažili sme hlbokú duchovnú skúsenosť s Ježišom prítomným medzi nami. Nech sa nám takáta akcia podarí aj o rok a nech to zažijú aj ostatní.

Ľudovít Pokojný

prejsť do fotogalérie