Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 22. februára. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Čo hovorí o pôste Biblia?

Písmo kresťanom neprikazuje, aby sa postili. Boh to od kresťanov nevyžaduje ani nežiada. No na druhej strane Biblia hovorí o pôste ako o niečom, čo je dobré, užitočné a prospešné. Kniha Skutkov zaznamenáva veriacich, ako sa postili pred tým, než urobili dôležité rozhodnutia (Skutky 13:4, 14:23). Pôst a modlitba sú často spolu spojené (Lukáš 2:37; 5:33). Príliš často sa pôst sústreďuje na obmedzenie jedla. Naopak, zmysel pôstu by mal byť ten, že odvrátime oči z vecí tohto sveta a úplne ich zameriame na Boha. Pôst je spôsob, ako ukázať Bohu, a nám samým, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Pôst nám pomáha získať nový pohľad a obnoví našu závislosť na Bohu.

Aj keď postenie sa v Písme je skoro vždy pôst od jedla, sú aj iné spôsoby ako sa dá postiť. Čokoľvek, čoho sa dočasne vzdáme na to, aby sme zamerali našu pozornosť na Boha, sa dá pokladať za pôst (1 Korintským 7:1-5). Pôst by mal byť časovo obmedzený, hlavné keď sa jedná o pôst od jedla. Dlhšie časové obdobie bez jedla môže byť pre telo škodlivé. Pôst nemá slúžiť ako spôsob trestu pre telo, ale ako spôsob presmerovania našej pozornosti na Boha. Tak isto by pôst nemal byť vnímaný ako akýsi druh diéty. Zmysel biblického pôstu nie je schudnúť, ale skôr získať hlbšie spojenie s Bohom. Každý sa môže postiť, ale niektorí sa možno nemôžu postiť od jedla (napríklad diabetici). No každý sa môže dočasne vzdať niečoho, aby sa tak mohol viac priblížiť k Bohu.

Keď odvraciame oči z vecí tohto sveta, tak sa potom môžeme úspešnejšie zamerať na Krista. Pôst nie je spôsob, akým donútime Boha urobiť to, čo chceme. Pôst mení nás, nie Boha. Tak isto pôst nemá byť spôsobom ako sa javiť, že sme duchovnejší, ako iní. Pôst má byť robený v duchu pokory a v radostnom postoji. Matúš 6:16-18 nám vraví: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

Zdroj: www.tkkbs.sk (http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120220012), http://www.gotquestions.org