SVIATOSŤ MANŽELSTVA
Boh ustanovil manželský zväzok už v SZ stvorením Adama a Evy. Tento manželský zväzok uznal za dobrý aj Ježiš Kristus svojou účasťou na svadbe v Káne Galilejskej a povýšil ho na sviatosť. Cirkevný zákon hovorí, že žiadny pokrstený človek nemôže uzavrieť manželskú zmluvu bez toho, aby zároveň nebola sviatosťou. Manželský zväzok je pripodobnený ku vzťahu, ktorý je medzi Kristom a Cirkvou. Sv. Pavol to naznačuje v liste Ef: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil."
Vysluhovateľmi sviatosti sú samotní manželia, ktorí si túto sviatosť udeľujú tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. Kňaz je tam ako zástupca Cirkvi, ktorý tento súhlas v mene Cirkvi prijíma a udeľuje požehnanie.
Prijímateľom sú muž a žena, pokrstení a slobodní uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. Keď chýba súhlas, manželstvo je neplatné. Z tohto dôvodu, alebo z iných dôvodov (vek - muž pred dovŕšením 16 roku života a žena pred dovŕšením 14 roku života nemôžu uzavrieť platné manželstvo, neplatne sa pokúša o manželstvo ten, kto je viazaný zväzkom predchádzajúceho manželstva, koho viažu sľuby v zasv. živote, medzi príbuznými atď.), ktoré robia manželstvo neplatným od začiatku, Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva", to znamená vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť, ale sú povinné plniť prirodzené záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho spojenia.
Cieľom manželstva je dobro manželov a plodenie a výchova detí.
Znaky manželstva:
1) Jednota a nerozlučiteľnosť – manželská láska zahŕňa všetky zložky osobnosti, preto sú manželia nielen jedno telo, ale majú aj jedno srdce a jednu dušu. jednota manželstva sa prejavuje aj tým, že rovnako žena ako aj muž majú rovnakú osobnú dôstojnosť. Jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva zdôrazňuje aj Ježiš Kristus v odpovedi na otázku farizejov a zákonníkov, či môže muž opustiť svoju manželku: „Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú obidvaja jedno telo. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje." (Mk 10, 5-9) Sú však situácie, v ktorých sa manželské spolužitie stáva z rôznych dôvodov prakticky nemožným. V takýchto prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia. Pred Bohom sú však manželmi; nemôžu uzavrieť nový zväzok. Ak sa sviatostne zosobášení manželia rozviedli, nachádzajú sa v situácii, ktorá porušuje Boží zákon, preto nemôžu pristupovať ku sviatostiam, kým táto situácia trvá. Ak sa snažia žiť kresťansky a chcú vo viere vychovávať svoje deti, kňazi a celé spoločenstvo im majú venovať starostlivosť a nemajú sa k nim správať tak, akoby boli odlúčení od Cirkvi.
2) Vernosť – pri sviatosti manželstva si manželia sľubujú vernosť až do smrti, preto ju majú zachovávať. Cudzoložstvo je ranou manželského zväzku, rozbíja jednotu rodičov a je na veľkú škodu detí.
3) Plodnosť – je znamením a ovocím manželskej lásky. Manželia majú plodivú silu využívať so zodpovednosťou a majú byť ochotní prijať svoje deti. Rodičovstvo je zodpovednosťou, ktorá v sebe obsahuje povinnosť starať sa o ľudskú a kresťanskú výchovu detí.
