Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch

 

Spišské Vlachy boli pravdepodobne založené ako osada hosťov zo západnej Európy (najnovšie výskumy ukazujú na najstaršie osídlenia s Flandier – dnešné Belgicko). Takže už v najstarších časoch malo tunajšie obyvateľstvo rôzne výsady. Avšak toto osídlenie sa narušilo po tatárskom vpáde v roku 1241. I keď priamo Spiš táto pohroma nepostihla, spôsobila značné zmeny v zložení obyvateľstva. Asi najvýznamnejšou premenou bol príchod nemeckých kolonistov hlavne zo Saska. Aj keď toto obyvateľstvo už na Spiši pôsobilo skôr, spomenutá kolonizačná vlna bola mohutnejšia ako všetky predchádzajúce. Zaslúžil sa o to syn uhorského panovníka Ondreja II. (1204 – 1235), ktorý prevzal vládu po svojom otcovi, Belo IV. (1235 – 1270).  Ten vyňal tunajších hostí spod právomoci županov a udelil im právo voľby richtára a slobodnej dispozície s nehnuteľným majetkom. Aj napriek tomu, že došlo k prekrytiu niekdajšieho obyvateľstva nemeckým elementom, ostali pôvodné práva zakorenené v tradícii. To potvrdzuje listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho (1272 – 1290) z roku 1273, ktorou boli tunajším hosťom (lat. „hospites nostros de Latina villa in Scepes") udelené práva v cirkevnej oblasti. Predovšetkým dostali výsadu voliť si vlastného farára, ktorého však nemali predstaviť spišskému prepoštovi – vtedy najvyššiemu cirkevnému hodnostárovi na Spiši, ako bolo zvykom u ostatných osadách s nemeckým osídlením, ale mali voľbou nového farára oboznámiť ostrihomského arcibiskupa, ktorému bola táto fara priamo podriadená. V tejto listine sú nepriamo spomenuté skoršie výsady formuláciou „Vlašania sa tešili od začiatku exempcii (vyňatiu) spod právomoci spišského prepošta".

V ďalších storočiach sa prakticky výsady kráľovskej fary nemenili. Menil sa iba vzhľad kostola a veriaci v ňom. Prvý kostol v Spišských Vlachoch stál už dlho pred tatárskym vpádom. Nový kostol, pravdepodobne aj s kapacitných dôvodov si postavilo tunajšie obyvateľstvo okolo roku 1290. Išlo o jednoloďový kostol. Bolo to obdobie kedy doznieval v Uhorsku románsky sloh a nastupoval nový, gotický, šírený na Spiši hlavne cisterciánmi so Spišského Štiavnika. Tento prechodný štýl je dodnes viditeľný v románskych hlaviciach stĺpov víťazného oblúka.

Začiatkom XIV. Storočia zastihli Spišské Vlachy ako aj celé Uhorsku boje o trón medzi francúzskym rodom Anjou (čit. Anžu) a magnátom Matúšom Čákom Trenčianskym. Boje mali za následok ťažké poškodenie chrámu. Nutnosť rekonštrukcie vyústila do radikálnej prestavby kostola, ktorá sa uskutočnila o viac ako storočie po spomínaných nepokojoch. V roku 1434 bol dokončený trojloďový chrám v podobe v akej ho dnes poznáme. Hlavná loď stojí na základoch kostola z roku 1290.

Kostol v Spišských Vlachoch sa od ostatných na Spiši líši. Nebol postavený ako halový typ (všetky lode sú pri tomto štýle rovnako vysoké), ale ako bazilikálny typ (tzn. hlavná loď je vyššia ako rovnaké bočné). K naplneniu bazilikálnej formy však chýba vlastné osvetlenie hlavnej lode (tj. okná nad arkádami)

Tento kostol je už postavený v čistom gotickom štýle, čo dokazuje šesťpoľná hviezdicová klenba bočnej lode, ktorej rebrá sa zasekávajú do stien. Hlavnú loď zastrešuje monumentálna  šesťpoľná krížová klenba, rebrá ktorej sa zbiehajú do polygonálnych stĺpov. Klenbové svorníky sú rozetové.

Na tomto kostole, ktorý je druhý najdlhší na Spiši (dĺžka 53 m šírka 21,5 m, najdlhší je Kostol sv. Jakuba v Levoči) sa realizovali pravdepodobne najlepší majstri na Spiši, bohato finančne podporovaní tunajším obyvateľstvom, keďže v tej dobe znamenal kostol nielen symbol viery ale bol aj objektom kde sa prejavila ekonomická sila obyvateľstva (čím väčšia prosperita mesta, tým väčší kostol).

Za kostolom nezaostáva ani sakristia. Aj v nej nájdeme klenbu, tentoraz však trojpoľnú a zakončenú klinovou konzolou. V sakristii sa nachádza gotické pastofórium z XV. storočia premiestnené sem z pôvodného miesta v kostole, z presbytéria. Výbavu sakristie doplňuje gotické okno. Vybavenie kostola po jeho dokončení bolo gotické, porovnateľné s výbavou ostatných kostolov vyzdobených v tomto štýle (napr.: krídlové oltáre, gotické štalá, ap.). S pôvodného gotického inventáru sa v tunajšom kostole zachoval kríž z XV. storočia z okruhu dielne Majstra Pavla z Levoče, liatinová krstiteľnica s uvedeným letopočtom 1497 a sedacia časť štalumov – tzv. zlatých lavíc.

Dnes je kostol vybavený barokovým inventárom pochádzajúcim z konca XVII. storočia. Oltáre boli vymenené kvôli ich katastrofálnemu stavu po tom čo sa kostol vrátil späť katolíkom, keďže v časoch nábožensky motivovaných stavovských povstaní, ktoré trvali s malými prestávkami počas celého XVII. storočia, ho spravovali evanjelici. V rámci výmeny oltárov boli uložené nové oltáre. Hlavný oltár zasvätený patrónovi kostola sv. Jánovi Krstiteľovi a šesť bočných oltárov. Na pravej strane pri víťaznom oblúku je to oltár Panny Márie a pred ním pri polygonálnom stĺpe oltár sv. Mikuláša. Na ľavej strane hlavnej lode kostola v osovej súmernosti sa nachádzajú oltáre sv. Kríže a sv. Kataríny. V severnej bočnej lodi na priečelí je oltár sv. Michala Archanjela a v južnej lodi bol dnes už neexistujúci oltár sv. Márie Magdalény. Barokový interiér kostola dopĺňa kazateľnica (dnes v procese reštaurovania) a spomínané barokové štalá.

V rokoch 1832 a 1875 bol kostol dvakrát zrekonštruovaný. Pri prvom bol rekonštruovaná veža do dnešnej podoby a pri druhom dostala veža nové pokrytie. Práce v roku 1875 prebiehali pod dozorom tunajšieho farára Jána Vajdovského, známeho historika a archeológa.

V kostole prebehli obnovovacie práce znovu až v rokoch 1948 – 1951, kedy sa kostol vydláždil travertínom a v roku 1968, v čase politického odmäku, dostal kostol brizolitovú fasádu.