Ako to bolo? Sv. Jozef - dostáva vo sne usmernenie od anjela, aby ušli z Betlehema do Egypta, lebo Herodes chce dať dieťa zabiť (Mt 2,13). Pre Herodesa to nebolo nič nezvyčajné - dal zabiť aj vlastných synov – Alexandra, Aristobula a aj Antipatra – bál sa, aby mu nevzali trón. Uvažoval teda iba v kategóriách moci. Hneď prvé povzbudenie pre nás: - Aj my si musíme dávať pozor, aby sme sa niekedy celkom neprilepili k svojim postaveniam a pozíciám, v domnení, že to okrem nás nikto tak geniálne nebude vedieť robiť a že sme nenahraditeľní. Je to ťažké vedieť prijať, že nahraditeľní sme. V tomto nám je Sv. Otec Benedikt veľkým vzorom, keď sa v pokore zriekol svojho úradu.
Utekajú do Egypta – k tomu Matúš ešte poznamenáva, že je to vlastne naplnenie Ozeášovho proroctva: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ (Oz 11,1) Tiež tu môžeme zachytiť zaujímavý detail a pýtať sa prečo práve Egypt? Práve v Egypte bol Izraelský národ držaný za čias faraóna v otroctve. A to je veľmi symbolické miesto pre Izraelský národ (nielen preň, ale aj pre nás všetkých), je to miesto otroctva. Ale o aké otroctvo ide teraz? O otroctvo hriechu. A ako Mojžiš vyslobodil Izraelský národ z Egypta – z domu otroctva a doviedol ich do zasľúbenej zeme, práve tak nás Ježiš vyslobodzuje z domu otroctva – z našich hriechov a chce nás priviesť do ešte zasľúbenejšej zeme – do neba. /Stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo s takými, ktorí v tom dome otroctva chcú zostať? Čo s takými, ktorí, keď ich Ježiš hľadá a volá ich naspäť k sebe, povedia mu – ešte nie, nám je tu dobre, a na čo nás vlastne hľadáš? No – čo s tými? Neviem... Skúsme aspoň povzbudiť tých, (vlastne aj nás samých), ktorí sme v otroctve hriechu, aby sme uprene hľadeli na Krista, ktorí jediný má moc vyslobodiť nás z otroctva našich hriechov. Sami to nezvládneme. Niektorí by chceli prísť ku Kristovi až vtedy, keď sa dostanú zo svojich hriechov akoby svojou pomocou, a potom by mu mohli povedať – bol som zlý, ale už nie som, už som sa polepšil, sám som to dokázal, tak už som prišiel k tebe. Ale on chce, aby si k nemu prišiel práve s tou svojou biedou. A neverme tomu klamstvu, že si poradíme sami. Ťažko.
Potom je opísané v evanjeliu vyvraždenie Betlehemských detí a Matúš to uzatvára proroctvom z knihy proroka Jeremiáša: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet. (Jer 31,15)
Nárek Ráchel - matky je ako výkrik k Bohu, ako volanie o útechu, ktorej sa nedostáva a stále chýba – výkrik na ktorý môže dať naozaj odpoveď iba Boh – keďže jedinou skutočnou útechou, ktorá je viac ako slová, by bolo vzkriesenie tých detí. Aby sa zmenili tie trpké slová – niet ich. Na slová – žijú. /Čo to môže znamenať znova pre náš život? Nepočujeme v tom náreku – nárek matiek, ktorým politická moc, či nejakí úradníci nespravodlivo zobrali ich deti – iste o tom počúvate, čo sa deje v zahraničí. Nepočujeme v tom náreku na druhej strane nárek matiek, ktoré si sami dali vziať svoje deti – nemyslím len na potraty, ale aj na „odloženie“ detí do detských domovov a podobne? Počujeme ten nárek. A kto ich uteší, k nie Boh? To povedzte všetkým, o ktorých viete, že im ostal iba nárek, aby našli túto útechu v Bohu./
Keď Herodes zomrel, Jozef znova dostáva správu vo sne – vrátiť sa do Izraelskej krajiny konkrétne do galilejského kraja – do Nazareta. (Všimnime si, že Boh s Jozefom takmer stále komunikuje vo sne – z toho vyplýva, že aj sny môžu niekedy niečo znamenať – i keď im nemusíme silou mocou a vždy pripisovať nejakú nadprirodzenú moc...) Keď sa potom začala Ježišova verejná činnosť – opakovane sa vo Sv. Písme spomína, ako dôkaz, že Ježiš nemôže byť prisľúbeným Mesiášom, dôvod, že pochádza práve z Galiley. Lebo odtiaľ nemal vraj prísť Mesiáš. Matúš s tým však v evanjeliu polemizuje, lebo na základe proroctva proroka Izaiáša hovorí, že „veľké svetlo“ má vzísť práve tam, kde leží krajina tieňa smrti – krajina Zabulon a Neftali a to sú krajiny práve tam, kde sa nachádza aj Nazaret. A Matúš ide ešte ďalej a napíše, že sa sv. rodina usadila v Nazarete, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: budú ho volať Nazaretský. (Mt 2,23)
Tým vytvoril Matúš problém, lebo nie je známe miesto v Starom zákone, kde by sa takéto proroctvo nachádzalo.
Aké sú možné vysvetlenia? : Nový zákon používa pri Ježišovom mene dve označenia: Nazoraios a Nazarenos.
Prvé vysvetlenie: Existovala v židovstve skupina, ktorá mala pomenovanie nazirejci – boli zasvätení Bohu, nemohli piť alkohol a dodržiavali ešte iné predpisy... Podstata je, že boli celkom zasvätení Bohu. Ježiš určite nebol nazirejcom v klasickom slova zmysle (lebo pil napr. ten alkohol – určite s mierou), ale určite bol v absolútnom slova zmysle celkom zasvätený Bohu.
A druhé vysvetlenie: Vychádza z toho, že v mene nazorejský zaznieva slovo necer – čo je v preklade ratolesť – ktorá je stredobodom proroctva proroka Izaiáša (Iz 11,1): „Z pňa (koreňa) Jesseho vypučí ratolesť.“
Tu môžeme vidieť prepojenie s krížom Pána Ježiša – tam je Ježiš označený tiež tým nápisom - ako Nazaretský – tj. ako tá nová ratolesť, ktorá vyrastá na zdanlivo odumretom pni stromu.
Aj my sme bratia a sestry – nazirejci? Celkom zasvätení Bohu? Ak by sme sa tak aj necítili – a v rôznych odtieňoch slova by to neplatilo – jedno je isté – Bohu tak či tak celkom patríme.
