Lukáš dáva narodenie Ježiša do historického kontextu sčítania ľudu za cisára Augusta – dokonca ho datuje ešte podrobnejšie – keď Sýriu spravoval Kvirínius... Tak sa nám ponúka ešte väčšia vierohodnosť týchto udalostí a vyplýva z toho, že Ježiš nepôsobil v neurčitej dobe, ale patrí do presne datovateľného času. Teda je reálnou historickou postavou.
Aj vďaka tomuto sčítaniu ľudu sa stalo, že Ježiš sa mohol podľa pradávnych predpovedí (porov. Mich 5,1) narodiť práve v Betleheme, lebo tu prichádzajú Jozef a Mária, aby sa dali zapísať a vyplnili tak cisárov rozkaz o sčítaní ľudu.
Keď sa Ježiš narodil - evanjelium píše - uložili ho do jasieľ tzn. narodil sa v nejakej stajni podľa nášho chápania – v skutočnosti to boli v okolí Betlehema skalné jaskyne na ustajnenie dobytka. Evanjelista vysvetľuje prečo sa narodil tam, lebo nebolo pre nich miesta v hostinci – tu môžeme vidieť súvis s Jn 1,11 píše – Prišiel so svojho vlastného a vlastní ho neprijali. Pre záchrancu sveta, pre toho, v ktorom bolo všetko stvorené (porov Kol 1, 10) a ktorému všetko patrí tu na zemi niet miesta. Aké to muselo byť ťažké aj pre Jozefa a Máriu, keď vedeli kto sa má narodiť na tento svet – Boží Syn - a nevedeli mu zabezpečiť – napriek veľkej snahe – dôstojnejšie miesto na narodenie. A videli to odmietanie ľudí. Nedeje sa to aj dnes? A či nehľadá aj dnes Jozef a Mária v ľudských srdciach príbytok pre svojho Syna? A v koľkých srdciach niet miesta pre Ježiša Krista. A ako je to so mnou? Aké miesto ma Ježiš v mojom živote? Tiež nemám pre neho miesto?
Všimnime si teraz to obrátenie hodnôt, ktoré prišlo s osobou Krista. On, a aj jeho učenie, stavia naše chápanie dôležitého a menej dôležitého naruby. Od svojho narodenia napríklad nepatrí do kruhu tých, ktorí sú mocní a dôležitý v očiach tohto sveta. (A koľkí z ľudí práve po tom túžia.) Veď sa nenarodil na kráľovskom dvore, ale v jaskyni. Čo myslíte - prečo ho išli asi mudrci z východu hľadať práve na kráľovský dvor? Asi predpokladali, keď sa narodil niekto taký vznešený, tak predsa sa musel narodiť na nejakom takomto vznešenom mieste. No mýlia sa. Ale o nich niekedy nabudúce. A práve tento na prvý pohľad Bezvýznamný a Bezmnocný Ježiš sa ukáže ako mocný, ako ten, ktorému patrí v konečnom dôsledku všetko. Preto aj stať sa kresťanom – tým, ktorý Krista nasleduje - znamená často prehodnotiť a opustiť to, čo si niekedy aj väčšina myslí a čo mnohí chcú – opustiť teda prevládajúce kritéria, názory... Kristus naozaj mnohé naše pohľady, názory stavia naruby.
Pozrime teraz na zvieratá pri jasličkách – vôl a osol – o nich sa v evanjeliách síce nič nehovorí, ale už tradične patria k výjavom o narodení Pána Ježiša. Mohli by sme ich vysvetliť – podľa slov Sv. Otca Benedikta XVI. - ako symbol nechápavého ľudstva, ktoré nechápe veľkosť Boha a jeho lásky pri pohľade na dieťa – na tak pokorné zjavenie Boha. Naozaj asi nikdy do hĺbky nepochopíme tú obrovskú pokoru Boha, ktorý sa zrieka svojho Božského majestátu a stáva sa obyčajným bezmocným dieťaťom, ktoré sa celkom dáva do rúk človeka – Márie.
Viete kto boli prvý svedkovia tohto zázraku? Bdejúci pastieri. Bdeli, nespali. Keď im anjeli oznámili tu radosť, že sa narodil Mesiáš – evanjelium píše, že sa poponáhľali, aby to uvideli – iste ich mohla viesť zvedavosť, ale aj radosť.
Veď koľko kresťanov sa dnes ponáhľa ak ide o Božie veci? Na hocičo čas máme – ale na modlitbu, sv. spoveď, sv. omšu, poznanie Krista... tiež čas máme. Alebo nie? Myslím, že áno.
Koľkí však nevedia, nechápu, nepoznajú - ani nehľadajú Božie veci a Božiu pravdu. Žijú si v svojom domnení pravdy, teda v klamstve.
A ešte jeden detail. Anjeli povedali pastierom o znamení podľa ktorého spoznajú Mesiáša – viete aké? Že nájdu dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach – rozmýšľali ste nad tým, že čo to je za smiešne znamenie pre Spasiteľa sveta? To podľa plienky ho majú spoznať a válova?
Ono to naozaj nie je znamenie nejaké zázračné /ako to zjavenie a spev anjelov, ktorí zažili.../ ide o poznávací znak – opis toho, čo uvidia – podľa čoho ho spoznajú – ako vy na stanici, keď ste niekoho nikdy nevideli, tak si dohodnete nejaké znamenie napr. modrá čiapka. Aby ste spoznali dotyčného.
Pastierom stačilo aj také rozlišovacie znamenie, lebo keď prišli do tej jaskyne videli, že anjeli mali pravdu. Predsa však si to od nich vyžadovalo veľkú vieru – uveriť, že toto bezbranné dieťa je skutočný Boh. Tak pokorný a chudobný a predsa Boh. Toto je skutočným znamením nášho kresťanského Boha. Pokora a chudoba.
