Vo farskom kostole pravidelne spovedáme pol hodiny pred večernou sv. omšou. Pred sv. omšami v nedeľu nespovedáme.


Na sviatosť zmierenia je potrebné sa pripraviť. Využi na to čas doma alebo aspoň keď čakáš na sviatosť zmierenia. Je dobré použiť na prípravu spytovanie svedomia (nájdeš v modlitebnej knižke)

Sviatosť zmierenia pre chorých, starých a nevládnych vysluhujeme v piatok prvopiatkového týždňa  doobedu.

 

SVIATOSŤ ZMIERENIA

 

Sviatosť zmierenia

Keďže nový život milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech (čiže žiadostivosť), Kristus ustanovil túto sviatosť na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili (KKC 297).

 

„Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." (Gal 2,20)

 

V krste dostávam novú identitu. Stávam sa Božím dieťaťom. Nie je vo mne žiaden hriech, žiadne zlo. Som naplnený milosťou posväcujúcou. Milosť posväcujúca je Boží dar. Zjednocuje ma s Bohom.

 

Túto milosť strácame ťažkým hriechom. Nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral. Strácame ju, lebo ju odmietame. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a vzťah s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia.

 

Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."          Jn 20:21-23)

 

 

Svedomie

 

Svedomie je „svätyňa" v duši. Vo svedomí sa pýtaš Boha ako On vidí tvoj život. Svedomie ti hovorí, či sa tvoje skutky Bohu páčia alebo nie.  Svedomie ti hovorí či konáš správne.

 

Svedomie potrebuje, aby si sa o neho staral – aby si ho vychovával. Ako sa môžeš starať o svoje svedomie?  Niekoľko návrhov:

• riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo
• počúvaj čo ti radí Cirkev, čo hovorí Svätý otec, čo sa hovorí na stretkách, čo vraví kňaz na Svätej omši
• nezabúdaj pestovať zmysel pre „Božie veci" a k tomu slúži aj meditácia nad Božím slovom
• rob dobré skutky – cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja
• je dobré robiť si večerné spytovanie svedomia
• aspoň raz za mesiac sa na chvíľu stíš, pozri do svojho srdca – kto tam vládne?
• ak ťa niekto upozorní, že niečo robíš nesprávne, zamysli sa nad tým
• rob pokánie za svoje hriechy

 

Ťažký hriech

Ťažký hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Vedomé a dobrovoľné znamená, že človek si je celkom vedomý, toho čo robí. Ak človek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, čo Boh nechce, ide o hriech. A to môže byť v menej vážnej, alebo vo vážnej veci. Ak ide o vážnu vec, je to ťažký hriech.

 

Pri hriechu sa človek stavia proti Bohu. Najviac škodí sebe. Ťažkým hriechom strácame milosť posväcujúcu, Boží život. Večný život „v nás nie je". Keď sme v stave ťažkého hriechu, sme duchovne mŕtvy. Boh nám našťastie opäť ponúka svoj život. Cez sviatosť zmierenia.

 

 

Ľahký hriech

Pri ľahkom hriechu – ak nejde o vážnu vec, tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ľahké hriechy nám Boh odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme. Nie je nutné ísť hneď na sviatosť zmierenia. Ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať. Treba sa ich snažiť odstrániť. Každým hriechom sa vzďaľujeme od Boha – od šťastného života.

 

 

Ako sa dobre vyspovedať?

 

1.       Spytovanie svedomia

Najprv pros Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – čo som konal v rozpore s Božou vôľou. (pomôžem vhodným spovedným zrkadlom – napr v modlitebnej knižke). Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem.

 

2.       Vyznanie hriechov

Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú". Nezaobaľujem ich do zbytočných rečí.

Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu, alebo vážnych okolností je svätokrádež – zobral som niečo, na čo som nemal právo. Taká spoveď je svätokrádežná – rozhrešenie je neplatné. Náprava je možná, že to všetko vyznám pri ďalšej sv. spovedi. Vyznám aj ľahké hriechy, ktoré mi svedomie vyčíta. Pri vyznaní hriechov sú dôležité MOJE hriechy, nie zdravotné problémy, susedove alebo manželove hriechy alebo sny.

 

3.       Ľútosť nad hriechmi

Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy ľutujú, a iní nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti mi kňaz nemôže dať rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko" pácham svätokrádež.

Vo sv. spovedi môžeš povedať napríklad túto ľútosť: Bože môj, celým srdcom ťa MILUJEM, a preto ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Môžeš povedať ľútosť aj vlastnými slovami. Alebo stačí keď povieš úprimne: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

 

4.       Zadosťučinenie - úkon kajúcnosti

Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: Musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.

 

5.       Predsavzatie

Ježiš nám ukázal, akí máme byť. Pri spytovaní svedomia skúmam, čo mám robiť, aby som sa pripodobnil Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatia. A mám to aj vykonať a neodkladať každý deň na zajtra – a to je pokánie.

Predsavzatie je „pokračovaním" spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, kde najčastejšie padnem do hriechu.

 

Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení.                                    (Ef 2, 4)