Slovensko nám upadá pred očami.Kde sme my?prečo sme k tomu tak hrozne ľahostajní?Kde sú prosby,utiekania a modlitba sedembolestného ruženca?Vôbec nie sme hodní tejto krajiny,vôbec.Nie sme schopní povedať prosím,nie to ešte dakujem.
Neznie to pre nás príťažlivo , ani príjemne , no je to realita a súčasť života . Nebojí sa človek smrti , ale skôr toho , čo ju môže spôsobiť . Máme častokrát otázky , ako odídeme zo sveta my . Je to aj dobré.Nikdy nevieme dňa , ani hodiny a to je fajn . Takto je život cennejší , ako som spomínala vo vyznaní Ježišovi v pokuse o báseň malý kvietok.... niet sa čoho báť . Ani smrti nie . Ved Boh je stále s nami . Aj ona smrť je naša sestra a tú nepodplatí nikto . Je to spravodlivé . Náš život sa tu síce skončí , no neznamená , že skončí naveky . Bude pokračovať , ale na inom brehu rieky . Každý z nás má svoje miesto , kde sa budeme radovať po skončení púti tu na zemi . Neodídeme naveky , tak sa nebojte , všetci sa budeme radovať spolu v nebeskej sláve . Bolesť na zemi má svoje čaro . Hlavne , ak je obetované na dobrý úmysel . No na týchto stránkach s názvom moja komunita to vieme všetci veľmi dobre . Je to tu tak krásne , pozitívne , pokojné , ľudia komunikujú s úctou , poradia si , ešte stále sú dobrí ľudia . Stále je niekoľko ľudí , ktorí sa snažia byť balzamom na Ježišové rany , ktoré mnohokrát spôsobujeme . Ale svojou láskou a snahou aj doplňame , čo chýba Kristovmu utrpeniu . Je to dar , nech sa nám ťažkostí zdajú akékoľvek , nikdy to nie je nad naše sily . Mária trpela najviac po Ježišovi . V nej máme , ale aj v iných mučeníkoch vzor . Ak už nevládzeme , nevadí , aj nevládnosť sa dá Bohu obetovať . a nakoniec máme tu aj sv.Ritu a sv . Júdu Tadeáša , ktorí sú patronmi neriešiteľných situácií okrem iného . Máme toľko vzorov svätostí - najnovší a nádherní je Ján Pavol 2 . Nepíšem nebohý , pretože on žije . Celý svet dokázal udržať v pokoji . Matka Tereza další a mohla by som menovať mnohých .Povieme si tak úžastní , tak veľkí ľudia a tak trpeli . Boh nikoho nenúti , je cťou prijať aj utrpenie , lebo má zmysel . Má veľký zmysel , má veľkú silu . A ked je to spôsob , ako k Bohu priviesť viacerých , čo viac si človek môže želať ,? Je to taká radosť byť takým nástrojom v rukách Boha , užitočným nástrojom . On sa o nás stará , on nás očisťuje , dáva nám jemnosť a tak milosrdne priťahuje k sebe mnohých . Dáva to do vienka každému z nás . Ako sa staviame k tomuto daru ? k tomuto pozvaniu ? bojíme sa a cúvneme , alebo je to pre nás česť , že sme vybratý s pomedzi mnohých ? je to veľký dar , odpúšťanie a milostí , nádej , ktorú mnoí stratili pre nejakú bolesť . Ale to , čo u mnohých spôsobuje v myslení slabosť , sami zistia cez náše nekonečné odpúšťanie , podania pomocnej ruky bez ohľadu nato , či si to z nášho pohľadu zaslúžia , alebo nie . To my nemáme právo posudzovať . My máme byť milosrdný , ako Boh k nám , Aká je to neskutočná sila , ak môžme pracovať pre Boha kdekoľvek sme a čímkoľvek . Padneme , ale nie sme sami . Nikto z nás nemôže povedať , že nemal v živote takého šimona , ktorý nám pomáha niesť kríž . Netreba sa za to hanbiť . Pokora je najkrajšia cnosť . Jedna z mnohých . ...... netreba sa smrti báť . Je to prechod z bolestí do večnej radostí , od kiaľ môžme pomáhať blízkym ,ked sa s očistca dostaneme do neba . Milujúci človek - odpúšťajúci nikdy neumiera . ......Budme liečivým balzamom na Ježišové rany , snažme sa byť radosťou pre doráňané a skormútené srdce našej Matky , našej Patronky . Ona narieka nad našími bolesťami , cíti s nami , nikdy nás neopúšťa stojí pri nás . Kiež sa čo najviac ľudí pridalo do jej rytierstva , kiežby sa mnohí Slováci utiekali k nej aj v ruke zo sedembolestným ruženčekom . Je to naša patronka a to ,čo naši štátni predstavitelia tak hrozne nivočia , ona zachráni . Je našou patronkou . Záleží jej na našej krajine , ako na nás samotných . Vzývajme ju . Na jej sviatok 15. septembra a nie len v ten deň aj v iné dni by bolo krásne spojiť sa spojiť sa v modlitbe sedembolestného ruženca , ako aj ružencom k Božiemu Milosrdenstvu čo je nádherné . Sedembolestná nie je dosť uctievaná na našom Slovensku nie je ved to vidíme na samotnom dianí v našej krajinke . Ale prečo ? do kedy ? .......načo premrhať život žitý bez Boha a vrátiť sa k nemu len na smrteľnej posteli ? áno , radšej pozdejšie , ako nikdy , ale ked máme šancu urobiť niečo pre Boha , bola by škoda , to neprijať , ak to môže pomôcť aj iným.......Sme slováci , každý šomre na štátnych predstaviteľov . Ano priznám sa , že aj ja niekedy . No mnohí ani len nepoznajú patronku našej krajiny , nie to ešte modlitbu sedembolestného ruženčeka !!! http://www.sedembolestna.sk/ruzenec.php
