Najsvätejšia sviatosť oltárna - Eucharistia

 

 

Eucharistia - Sviatosť Oltárna, Sv. Prijímanie, Sv. Hostia, Najsvätejšia Sviatosť..., pod týmito všetkými slovami hovoríme v podstate o tom istom o Ježišovi Kristovi.


Príklady zo Svätého Písma o tejto Sviatosti:

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život...
Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
(Jn 6, 54 - 56)

Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.
(Mk 14, 22 - 24)

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.
(1 Kor 11, 26 - 29)

Katechizmus Katolíckej Cirkvi o Eucharistii

1324 Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. (864) „Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka."

1414 Eucharistia ako obeta sa prináša aj na zadosťučinenie za hriechy živých i mŕtvych a na dosiahnutie duchovných alebo časných dobier od Boha.

1524 Tým, čo opúšťajú tento život,(1392) Cirkev poskytuje okrem pomazania chorých aj Eucharistiu ako viatikum („pokrm na cestu"). Prijatie Kristovho tela a krvi v tejto chvíli prechodu k Otcovi má osobitný význam a dôležitosť. Je semenom večného života a silou vzkriesenia podľa Pánových slov: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6,54). Eucharistia, sviatosť zosnulého a vzkrieseného Krista, je v tomto prípade sviatosťou prechodu zo smrti do života, z tohto sveta k Otcovi.

Ježiš prejavil svoju lásku až do krajnosti trojakým spôsobom: umyl svojim učeníkom nohy a ukázal im, že je medzi nami ako ten, ktorý slúži. Nad darmi chleba a vína predniesol slová „ Toto je moje telo, ktorí sa dáva za vás". Takto ustanovil pamiatku svojho spásneho utrpenia – EUCHARISTIU. Napokon vyzval apoštolov: „Toto robte na moju pamiatku!" a tak ich ustanovil za KŇAZOV novej zmluvy.

Keď človek zomrie, už sám pre seba nemôže nič urobiť. Čas aktívneho osvedčovania sa skončil. My však môžeme urobiť niečo pre zomrelých v očistci. Naša láska siaha až tam. Pôstom, modlitbou ku konaním dobra, ale predovšetkým slávením – EUCHARISTIE môžeme zomrelým vyprosiť milosť.

Za Ježišom v dobe jeho verejného účinkovania húfne prichádzali ľudia zo všetkých strán preto vyhľadávali jeho spásonosnú, uzdravujúcu prítomnosť. Aj my ho dnes môžeme vyhľadať, lebo žije vo svojej Cirkvi. Svoju prítomnosť nám zaručuje v službe chudobným a v Eucharistii. Tam mu bežíme rovno do náručia. Keď ho pustíme k sebe, začne nás učiť, bude nás živiť, premení nás, uzdraví a zjednotí sa s nami vo svätej omši.

Eucharistia je po krste a po Birmovaní tretia iniciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova historická obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým spôsobom. Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb, zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Tento obrad sme si nevymysleli. Sám Ježiš slávil  so svojimi učeníkmi Poslednú večeru a predvídal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich  aby od tohto okamihu vždy a všade slávili v Eucharistii jeho smrť. „toto robte na moju pamiatku".

Ako ma mení sväté prijímanie?

Každé sväté prijímanie má hlbšie spája s Ježišom Kristom, robí ma živým článkom Kristovho tela, obnovuje vo mne milosti, ktoré som dostal pri krste a Birmovaní a posilňuje ma v boji proti hriechu.

KTO JE EUCHARISTIA?

Je kráľovnou medzi sviatosťami, lebo je zavŕšením všetkých sviatostí. Kým ostatných šesť sprostredkuje milosti, Eucharistia je naplnením, lebo je osobným stretnutím so samým pôvodcom a darcom všetkých milostí - s Ježišom Kristom.

DEFINÍCIA EUCHARISTIE:

  • Eucharistia - je prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Pod konsekrovanými spôsobmi chleba a vína je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný sám živý a oslávený Kristus, jeho telo a jeho krv spolu s jeho dušou a s jeho božstvom.
  • Eucharistia - je sviatosť, v ktorej Ježiš pod spôsobom chleba a vína so svojím telom a krvou, aby sa obetoval nekrvavým spôsobom nebeskému Otcovi a veriacim sa dával za pokrm duše.
  • Eucharistia - je Telo a Krv Pána Ježiša, pod spôsobmi chleba a vína.
  • Eucharistia - je umučený a vzkriesený Kristus, prítomný medzi nami pod spôsobom chleba a vína.

 

MATÉRIA EUCHARISTIE:

  • Pšeničný nekvasený chlieb (pre platnosť aj kvasený).
  • Víno prírodné z viniča (nesladené, chemicky ani nijako neupravované).

Starý zvyk primiešavania vody do vína u Židov, Grékov, Rimanov, má v kresťanstve svoju vlastnú symboliku :

  • z prebodnutého Ježišovho boku vytiekla krv a voda,
  • spojenie Kristovej Božskej a ľudskej prirodzenosti,
  • mystické spojenie veriaceho ľudu s Kristom.

FORMA EUCHARISTIE:

Formou sviatosti Eucharistie sú ustanovujúce slová Ježiša Krista pri premenení: „Toto je moje telo, ... toto je moja krv, ..." ,,Toto robte na moju Pamiatku!"

ÚČINKY EUCHARISTIE:

Spôsobuje v človekovi nesmierne milosti:

  • Spojenie s Kristom - zjednotenie s ním.
  • Jednota veriacich.
  • Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
  • Posilňuje lásku a silu vôle a chráni od ťažkých hriechov.
  • Posilnenie čností a darov Ducha Svätého.
  • Odlučuje od hriechu.
  • Zotiera všedné hriechy a dočasné tresty za hriechy.
  • Posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť.
  • Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
  • Spôsobuje duchovnú radosť a je zárodkom budúceho vzkriesenia a slávy.

Platne a dovolene sa prijíma pod jedným spôsobom, aj pod oboma spôsobmi (pri slávnostných príležitostiach). Pod spôsobom chleba možno prijať celé ovocie milosti Eucharistie. Z pastoračných dôvodov sa v latinskom obrade táto forma prijímania právoplatne ustálila ako najbežnejšia.

VYSLUHOVATEĽ EUCHARISTIE:

Vlastníkom konsekračnej moci (moci premieňať) je len platne vysvätený biskup a kňaz. Riadnym rozdávateľom Eucharistie je biskup, presbyter (kňaz) a diakon. Mimoriadnym rozdávateľom Eucharistie je akolyta alebo iný veriaci, určený podľa kán. 230 § 3 CIC.

 PRIJÍMATEĽ EUCHARISTIE:

  1. Platne prijímať Eucharistiu môže každý pokrstený človek v stave pozemského putovania (aj dieťa), ktorý je na to disponovaný - nemá ťažký hriech a má úmysel prijať túto sviatosť.
  2. Nesmú prijímať exkomunikovaní (vylúčení) z Cirkvi, postihnutí kanonickým (cirkevným) trestom a tvrdošijne zotrvávajúci v zjavne ťažkom hriechu.
  3. Prijímateľ v stave ťažkého hriechu si musí pred prijatím vykonať sviatosť zmierenia. Z vážneho dôvodu, keď niet príležitosti sa vyspovedať, je povinný si vzbudiť dokonalú ľútosť. (Porov. KKC § 1457)
  4. Prijímajúci má dodržiavať „eucharistický pôst" - jednu hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov okrem čistej vody a liekov.
  5. Má povinnosť aspoň raz do roka vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
  6. Hodne prijíma ten, kto prijíma v stave milosti posväcujúcej a so zbožným úmyslom.
  7. Nehodne prijatá Eucharistia je svätokrádežou.

Úcta k Eucharistii a jej uchovávanie:

Úctu ku Kristovej prítomnosti pod spôsobmi chleba a vína prejavujeme okrem iného aj pokľaknutím alebo hlbokým úklonom na znak adorácie Pána: „Katolícka Cirkev vzdávala a vzdáva tento kult adorácie, ktorý patrí sviatosti Eucharistie, nielen počas slávenia omše, ale aj mimo neho tak, že:

  • s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie,
  • vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali,
  • a nosí ich v procesii na radosť ľudu zhromaždeného vo veľkom počte.

Svätá schránka (svätostánok) bola pôvodne určená na dôstojné uchovávanie Eucharistie, aby ju bolo možno mimo omše zaniesť chorým a neprítomným. Prehĺbením viery v Kristovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii si Cirkev uvedomila význam tichej adorácie Pána prítomného pod eucharistickými spôsobmi. (Pórov. KKC § 1378 -1379). Preto má byť svätostánok umiestnený na dôstojnom mieste kostola a má byť vyhotovený tak, aby zdôrazňoval a znázorňoval pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný. Ako znak prítomnosti Ježiša vo svätostánku má pri svätostánku alebo nad ním trvalo svietiť osobitná lampa, tzv. večné svetlo.

Vonkajší postoj (pohyby, odev) na svätej omši má vyjadrovať úctu, slávnostný ráz a radosť, že sa Kristus stáva našim hosťom.

Cirkev ukladá veriacim povinnosť, aby sa v nedeľu a v prikázané sviatky zúčastnili na svätej omši a aby aspoň raz do roka prijali Eucharistiu, podľa možností vo veľkonočnom období, pripravení sviatosťou zmierenia. Vrelo však odporúča veriacim, aby prijímali svätú Eucharistiu v nedeľu a v prikázané sviatky, alebo ešte častejšie, aj každý deň. Eucharistiu je možné prijať aj dva razy za deň za predpokladu, že pri druhom prijatí je povinná účasť na celej svätej omši.