Cirkev slávila sviatok Narodenia Pána už od prvých storočí jej existencie. O roku narodenia Krista a slávení Vianoc píše katolícky kňaz Jozef Šoška.
Slávenie Vianoc v prvých storočiach Cirkvi
Nevieme, v ktorý deň presne sa Pán Ježiš narodil, a ani to nie je predmetom našej viery. Napokon si kresťania zvolili slávenie Pánovho narodenia 25. decembra. Vianoce sú po Veľkej noci druhým najstarším kresťanským sviatkom. V Ríme sa slávili už okolo r. 330. Prvý rímsky kresťanský kalendár – Filokalov Chronograf – z r. 354 obsahuje aj časť “Depositio Martyrum”, ktoré pochádza z r. 336 a hovorí o prenesení pozostatkov sv. rímskych mučeníkov. V ňom sa na 25. decembra uvádza text: “VIII. kal. Ianuarii natus Christus in Betlehem Iudeae.” V Ríme pohania v období zimného slnovratu slávili pohanské sviatky – saturnálie, na počesť slnka, ktoré sa vracalo a predlžovalo deň. Kresťania namiesto toho v tých dňoch slávili príchod Krista – Slnka spravodlivosti, ktorý víťazí nad temnotou.
Okolo r. 435 sa začala sláviť polnočná sv. omša a to v bazilike Panny Márie v Ríme za pápeža Sixta III., no ešte skôr, okolo r. 390 sa začala sláviť vianočná omša na úsvite (ktorú voláme “pastierská”). Cirkev v Jeruzaleme, podľa záznamov prvokresťanskej pútničky Aeterie, slávila polnočnú sv. omšu na Vianoce už okolo r. 350. V bazilike Narodenia Pána v Betleheme sa dodnes slávi vianočná omša každý deň.
Ikona Narodenia Pána: hore anjeli, zvestujú pastierom. Zhora zostupuje Večné Slovo a rodí sa z Panny Márie v jaskyni v Betleheme. Vôl a osol poznali svojho Pána (na rozdiel od človeka) a dychom ho zohrievajú.
Strieborná hviezda označuje v Chráme Narodenia Pána v Betleheme miesto, kde sa narodil Pán Ježiš. Je na nej nápis: "Hic de Virgine Maria Jesus Christus natus est" (tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus).
Naplnil sa tak pradávny Boží prísľub, daný skrze prorokov Izraela, že Boh sám príde a spasí nás, narodí sa z Panny, bude sa volať Emanuel (Boh s nami), bude pochádzať z rodu kráľa Dávida, a narodí sa v Betleheme. To sa udialo r. 6 pr. Kr (v letopočte máme 6 ročnú chybu). V Ježišovi sa splnilo všetkých 354 proroctiev o jeho prvom príchode, a presne sa naplňuje ďalších vyše 500 o jeho druhom príchode. Žijeme v blízkej dobe jeho príchodu.
O roku narodenia Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa
zo starého Rímskeho martyrológia (záznamu života a smrti prvokresťanských mučeníkov rímskej cirkvi):
| Anno a creatione mundi, quando in principio Deus creavit caelum et terram, quinquies millesimo centesimo nonagesimo nono Od stvorenia sveta, keď na počiatku Boh stvoril nebo a zem, roku 5199 (tu ide o symbolické číslo) A diluvio autem bis millesimo nongentesimo quinquagesimo septimo - Od potopy však 2557 A nativitate Abrahae, anno bis millesimo quinto decimo - Od narodenia Abraháma roku 2015 A Moyse et egressu populi Israel de Aegypto, anno millesimo quingentesimo decimo Od Mojžiša a od východu národa Izraelského z Egypta roku 1510 Ab unctione David in regem, anno millesimo trigesimo secundo Od pomazania Dávida za kráľa roku 1032 | Hebdomada sexagesima quinta, iuxta Danielis prophetiam - V 65 týždni Danielovho proroctva (proroctvo z r. 449 pr. Kr o ročných týždňoch predpovedalo príchod Krista). Olympiade centessima nonagesima quarta et ab urbe Roma condita, anno septingentsimo quinquagesimo secundo Za 194 olympiády a od založenia mesta Ríma r.752 Anno imperii Octaviani Augusti quadragesimo secundo V 42 roku cisára Octaviána Augusta Toto orbe in pace composito, sexta mundi aetate, Jesus Christus aeternus Deus aeternique Patris Filius, mundum volens adventu suo piissimo consecrare, e Spiritu Sancto conceptus novemque post conceptionem decursis mensibus, in Betlehem Judae nascitur ex Maria Virgine factus homo. Keď na celom svete vládol pokoj, v šiestom veku sveta, Ježiš Kristus večný Boh a Syn večného Otca, keď chcel svojim láskavým príchodom posvätiť svet a počatý Duchom Svätým po uplynutí deviatich mesiacov v Judskom Betleheme sa narodil z Márie Panny a stal sa človekom. |
o. Jozef Šoška, brodniansky farár
Článok vyšiel vo farskom časopise Zvesti 3 (dec.2015)