Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám." Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám." Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch. (Lk 24, 36-44)
Ježiš sa po zmŕtvychvstaní zjavuje pred apoštolmi.
Učeníci sú zmätení, sú spolu bez svojho Majstra. Došla k nim správa, že vstal zmŕtvych. Mária Magdaléna povedala, že Ho videla. Zrazu sa zjaví Ježiš, daruje im svoj pokoj a vraví, že je to On. Či sa aj my tak niekedy nesprávame, keď sme plní strachu a obáv? To, že sa tak veľa udialo, nás zväzuje. Sme neistí. Nevieme, čím začať, ale máme veľa nápadov. Výchova detí – ako ich uchrániť, zabezpečiť pocit bezpečia, ako ich máme viesť, čomu sa máme viac venovať?
Počujeme hlas, ale prehlušujú ho hlasy zvonku. Chýba nám ticho, aby sme si to premysleli. Pokoj a ticho sú vtedy nevyhnutné. Vtedy tak, ako k apoštolom, príde Ježiš. Máme sa na Neho obracať ako na Darcu pokoja. Môže to byť v modlitbe, v sviatosti zmierenia, v sviatosti manželstva. Mnohým ľuďom je sviatosť zmierenia vzdialená.
Žijeme v súčasnosti a máme vydávať svedectvo lásky. Máme byť príkladom jednoty a porozumenia ako Svätá Rodina. Satan neznáša jednotu. Je rozzúrený, keď manželia pracujú na svojej jednote. A Equipe nám pomáha k jednote. Pomáha nám formačný program, témy, ktoré sa týkajú manželstva a lásky. Nemôžeme sa uzavrieť iba do svojho manželstva. Toto je náš čas a teraz ho musíme efektívne žiť. Musíme sa o to pričiniť sami a v spolupráci s inými manželmi sa nám to môže podariť. Každý človek nás tiež vedie k Bohu, a to cez svoje dobré aj zlé rozhodnutia, skutky, reči – cez ne môžeme spoznávať Boha.
Otec Caffarel hovorí, že šťastné je také manželstvo, kde môžu povedať: Cez tvoju milosť a lásku som obdarený láskou Boha.
Máme odovzdávať partnera na sv. omši, keď je Obetovanie, celú našu lásku. To je to, čo môžeme darovať svojej najbližšej osobe. Preto sme povolaní ako manželia, aby sme ukazovali lásku Ježiša v našej rodine. Sme povolaní čítať a interpretovať situácie. Sme tiež povolaní prehlbovať chápanie Božieho Slova. Rozviazanie našich problémov nájdeme pri reflexii – miesto, kde sa môžeme zamyslieť.
Učeníci sa navzájom rozprávali, čo sa stalo a čo majú robiť ďalej. Cez tento príklad vidíme pre nás pozvanie, aby sme sa navzájom rozprávali o tom, čo nás čaká. Musíme myslieť na to, že spoločne s druhými ľuďmi sa máme rozprávať. Vtedy sa nám podarí rásť rýchlejšie. Budeme lepšie sledovať zmeny, ktoré sa dejú okolo nás. Pokoj, ktorý budeme mať v srdci, je znakom, že Ježiš je s nami.
