Tohtoročné manželské rekolekcie Hnutia Equipes Notre-Dame prebiehali v dňoch 29.11.-1.12.2019 s Mons. ThLic. Mariánom Gavendom, PhD. na Mariánskej hore v Levoči. Pätnásť manželských párov (členov, aj nečlenov) sa stretlo symbolicky hore na Mariánskej hore, aby zanechalo všetko to svetské, čo nás pohlcuje a oberá o pokoj, dole, pod sebou.
HNEĎ, nie POTOM...
Tohtoročné manželské rekolekcie Hnutia Equipes Notre-Dame prebiehali v dňoch 29.11.-1.12.2019 s Mons. ThLic. Mariánom Gavendom, PhD. na Mariánskej hore v Levoči. Pätnásť manželských párov (členov, aj nečlenov) sa stretlo symbolicky hore na Mariánskej hore, aby zanechalo všetko to svetské, čo nás pohlcuje a oberá o pokoj, dole, pod sebou.
Nielen samotné pútnické miesto, ale aj poučné a povzbudivé slová o. Mariána Gavendu nás opäť naštartovali a zaktivizovali práve v tomto adventnom čase, aby sme sa čo najlepšie pripravili na Pánov príchod.
Nanovo sme si uvedomili, že sme od krstu neustále prepojení s Najsvätejšou Trojicou. Dozvedeli sme sa, že po krste dostávame trojité pomazanie: kňazské, kráľovské a prorocké. Našou úlohou je prinášať obetu a oslavovať Boha. Nato sme pomazaní, aby sme oslavovali Boha, zvlášť, keď vidíme, čo všetko pre nás robí... Treba sa nastaviť na vďaku – až ďakovaním si všimnem, za čo všetko môžem ďakovať. Ak príde prekážka a prirodzene nás ťahá znervóznieť, nadávať, je lepšie pýtať sa Nie je na tom niečo dobré, nie je za tým nejaký iný dôvod? Zamerajme sa na to, aby sme aj v tom negatívnom hľadali niečo pozitívne. „Aj proti vetru sa dá ísť, ak nastavíme správne plachty.“
Všetko, čo môžeme, obetujme za druhých – konkrétnu situáciu za konkrétneho človeka, alebo na konkrétny úmysel. Robme všetko primerane! Aj spánok, jedenie sú plnením Božej vôle a následne posväcovaním – ak sú primerané. Vďaka pomazaniu môžeme vidieť duchovné súvislosti. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale aj správne prevedenie. Aj antikrist ponúka dobré veci, ale bez Krista; vtiahne človeka do zbožšťovania tých materiálnych vecí – vtedy prestávame to dobré využívať a začneme to zneužívať, začnú nás meniť na zlé, nie na dobré. Všetko dáme na pravú mieru len vtedy, keď dáme duši to, čo potrebuje. Avšak bez milostí sa nedá byť dobrými! Túžby po blahobyte nenaplníme blahobytom – krivka nespokojnosti ide rýchlejšie ako krivka rastu majetku.
Na to, aby sme mohli žiť s Bohom a naša duša dostala to, čo potrebuje, máme Cirkev, ktorá nám to umožňuje. Mnohí však namietajú – načo chodiť do kostola, veď Boh je všade! O. Marián to prirovnal k tomu, ako keď človek pozerá na fotku mamy a povie, že je to mama – áno, je tam jej podoba, ale nie je to ona ako živá osoba. Alebo keď je niekto fanúšik futbalu, nestačí mu predsa vidieť zápas v televízii, chce byť na tom zápase fyzicky, aby mohol zažiť tú pravú atmosféru. Boh si vybral, že prichádza sviatostne v chráme – tam Ho môžeme zažiť, počuť, stretnúť sa s Ním aj fyzicky, prijať Ho skrze Eucharistiu. A aby náš vzťah bol stále živým vzťahom s Bohom, potrebujeme sa očisťovať v častej svätej spovedi. Nestačí len vianočná a veľkonočná sv. spoveď. Veď aj medzi mužom a ženou by ochladol vzťah, keby sa stretli len dvakrát v roku. Tak aj vzťah s Bohom je stále viac a viac vlažnejší, tým menej si vyčítame a tým menej cítime potrebu sv. spovede, a následne sa vytráca aj to ostatné...
Najviac nás oslovili slová Hneď, nie potom... – tak, ako sa mýtnik Matúš rozhodol hneď napraviť všetko zlé, čo vykonal, nehovoril si, že ešte to a to a potom sa zmení, tak aj my sa máme rozhodnúť pre to HNEĎ! Ináč si nájdeme vždy „tisíc dôvodov urobiť radšej niečo iné, zdanlivo dôležitejšie, a najmä ospravedlnené: ,najskôr si upracem stôl, aby som mal na čítanie Písma pokoj, najskôr vybavím odkaz, aby som naň nemusel myslieť´. Napokon stihneme všetko možné, len na Písmo nám nezostane čas.“
Duchovný život má byť harmonický – má mať presný rytmus (duchovné pravdy), ale aj peknú melódiu (nie skostnatené prežívanie viery).
Chvála Ti, Pane, za tento požehnaný čas, za všetky milosti aj ľudí, ktorí sa na tom všetkom podieľali!