Tohtoročné manželské rekolekcie Hnutia Equipes Notre-Dame sa konali v pôstnom období, v dňoch 29.-31.3., v kláštore redemptoristiek. Celými rekolekciami nás sprevádzali manželia Najderkowie z Krakowa.

Hľadali sme a nachádzali odpovede na otázku „Ako byť spolu?“ nielen v manželstve, ale aj v spoločenstve. Dôležitým aspektom fungujúceho spoločenstva aj manželstva je rovnováha v dávaní aj braní. Je dobré a príjemné stretávať sa s ľuďmi rovnako zmýšľajúcimi. Ale je to všetko, prečo sme prišli do spoločenstva? Nie kvôli Ježišovi? Ak chceme budovať Božie kráľovstvo, je potrebné pracovať – dávať – ako to vyjadril aj zakladateľ hnutia, o. Caffarel: Ten, kto prichádza, aby bral, odchádza s prázdnymi rukami. Kto prichádza, aby dával, nachádza. Musí však v tom byť rovnováha. Prečo sa Pán Ježiš modlil? Aby bral od Otca, ktorý ho mohol naplniť, a potom mohol dávať ľuďom. Aj my, ak berieme od Pána Ježiša, dokážeme aj dávať. Zaujímavým prirovnaním bol pohľad na dve jazerá vo Svätej zemi: Genezaretské jazero, do ktorého vteká rieka Jordán, a z neho tečie ďalej do Mŕtveho mora. Genezaretské jazero dáva aj berie, preto žije. Do Mŕtveho mora iba priteká rieka, ale netečie ďalej, preto je mŕtve.

Rovnováha je potrebná aj medzi modlitbou a činom. Sadne si na horúci hrniec mucha? Nie. Na vychladnutý – áno. Tak aj naše srdce má byť horúce, naplnené Bohom, modlitbou. Koľko vecí sa nám robiť nechce, ale robíme, lebo vieme, že je to potrebné. Aj keď sa nám nechce ísť do práce, dáme si budík a vstaneme. Aj keď sa nám nechce pripraviť jedlo, pripravíme ho, lebo by sme boli hladní. Tak aj modlitba, aj pravidelná účasť na sv. omši, na stretnutiach v skupinkách je potrebná, aj keď sa nám niekedy nechce.

Rovnako je dôležité hovoriť aj počúvať. Jeden je uvravený, ten druhý tichý. Treba dbať o to, aby sa každý mohol vyrozprávať. Tak, ako sú dva voly zapriahnuté do jedného jarma, tak aj manželia majú byť spriahnutí, aby ťahali spolu. Nemôže jeden ťahať aj jarmo, aj vola. Ani nemôže ísť každý iným smerom.

Každý prichádza do manželstva, do spoločenstva na inej duchovnej úrovni. Stále sme a budeme na ceste. Vidíme iných, ako sa im darí. Musíme si dať čas, možno len máme krízu. Pripomeňme si čas, keď sa nám darilo a vyčkajme.

Na čo si treba dať pozor? Nie je dobré, ak chýba cieľ. Ak aj máme stanovený cieľ, skúsme sa zamyslieť, koľko času (hodín) sme venovali napr. za posledné dva týždne svojmu cieľu, koľko iným veciam.

Ďalším nebezpečenstvom je cítiť sa lepšími od ostatných. Ani spoločenstvo ani manželstvo nie je o tom, cítiť sa lepšími od iných, ale aby sme boli lepší zajtra ako dnes, aby sme pomohli iným byť lepšími.

Zle vidieť, keď kráčame, ešte horšie, keď utekáme. Preto si radšej sadnime!

Je dôležité, aby si manželia nachádzali pravidelne čas na Sadnime si spolu – na manželský rozhovor s Bohom – v trojici. Je to svätý čas pre manželov. Je zvlášť potrebný, keď sú nejaké ťažkosti v manželstve. Diabol pokúša, aby sme to odložili na inokedy.

„Existuje mlčanie, ktoré je vrahom lásky.“ (O. Caffarel)

Treba sa však vopred pripraviť – naplánovať si čas, zapísať do kalendára, premodliť, porozmýšľať, spraviť si zoznam vecí, ktoré potrebujeme prebrať, nájsť vhodné miesto, vytvoriť príjemnú atmosféru, vypnúť mobily. Začať manželský rozhovor treba modlitbou, prizvať Pána Ježiša (Bezo mňa nemôžete nič urobiť). Nebuďme negatívne nastavení, naladení. Najprv ďakujme Bohu za manžela/ku. Buďme jemní, otvorení, neprerušujme, počúvajme pozorne, hovorme citlivo. Je potrebné vcítiť sa do druhej osoby. S pokorou prijmime pravdu o svojich chybách – Noste si vzájomne bremená. Ako „dezert“ si môžeme prečítať Hymnus na lásku, obnoviť si manželský sľub. Nakoniec poďakujme Bohu, že nám pomohol nájsť si čas.

Vzhľadom na krásne slnečné počasie sme sa zdieľali v skupinkách aj v pároch vonku na čerstvom vzduchu s romantickým výhľadom na Tatry, čo ocenili najmä manželia z iných kútov Slovenska.

Povzbudení prednáškami, Božím Slovom a posilnení Eucharistiou sme si počas nedeľnej svätej omše obnovili manželské sľuby. Chvála, Ti, Pane, za tento milostiplný čas, aj za všetkých, ktorí sa podieľali na jeho príprave.

Reflexia od Terezky z Oravy:

V našej  farnosti Knažia sa už druhý rok stretávajú manželské páry pod vedením skúseného manželského páru a kňaza v Hnutí Equipes Notre-Dame, kde sa snažíme podporovať a budovať spoločenstvo a hlavne nájsť si cestu do neba cez naše manželstvá.
V dňoch 29.-31.3 si nás Ježiš zavolal na rekolekcie Hnutia END v Kežmarku, kde sme sa učili o jednote v spoločenstve. Aké dôležité je nielen prijímať, ale aj dávať. Ako naším stredobodom má byť Ježiš. Zažili sme nádherné chvíle umocnené pokojom kláštora a láskavosťou priateľov zo skupiniek z celého Slovenska. Prednášajúci pár z Poľska nemal dlhosiahle prednášky, skôr trefné zo života, ktoré nám dali najviac. Vyvrcholením celého bola nočná adorácia, kde manželský pár s Ježišom v adorácii strávili čas v tesnej blízkosti. Neopísateľné...
Boh sa stará o všetky detaily a napriek mnohým prekážkam (boľavé zúbky,  choroba) sme sa nedali odradiť. On nás vždy prekvapí a námahu odmení stonásobne.
Manželstvo - cesta k Bohu.
Požehnané manželstva Vám priatelia, nech si Vás Boh priťahuje a nech tvoríme s Ním spoločenstvo blízkosti v Láske.