V dňoch 18.-20.10.2013 sme sa, 3 slovenské manželské páry, zúčastnili duchovnej obnovy v Zakopanom. Prednášali nám manželia Malgorzata a Joachim a Anna a Romek.

   Hoci sme nerozumeli po poľsky všetko na sto percent, predsa len sa nám podarilo napísať poznámky z týchto prednášok, ktoré nás veľmi obohatili. Bolo krásne hľadieť na tieto zrelé manželské páry, z ktorých vyžarovala vzájomná láska a úcta, za čo, ako sami povedali, vďačia práve spoločenstvu Equipes Notre-Dame. Vďaka nim máme pred sebou krásny vzor a dôkaz, že sa oplatí nastúpiť na cestu spoločenstva a kráčať po nej.

   Z celého srdca im aj touto cestou ďakujeme a vyprosujeme veľa Božích milostí. Ďakujeme aj našej obetavej Betke Boreckej, ktorá nám to ponúkla a sprostredkovala. Prikladáme naše poznámky z týchto prednášok, aj keď nie úplné, pretože sme odchádzali v sobotu večer, a tým pádom sme sa nedeľnej prednášky nezúčastnili.

Manželstvo = dielo Boha, má dušu; je bohaté, ale namáhavé.

Všetko sa opiera o lásku

   „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ „Kto neuzavrel manželstvo, nie je dvaja ako jeden, ale len polovička“ (je len polovička, chýba mu tá druhá)

• Láska medzi nami vznikla z vôle Božej
• On nám vložil do sŕdc lásku, nie my sme si ju privolali. 
• sme zodpovední za vieru nášho partnera, za seba navzájom
• vec medzi manželmi je vecou rodinnou
• akceptovať rôznosť svojho partnera, neťahať ho nasilu k Bohu, opýtať sa, či chce rásť v láske k Bohu, ak áno, či chce, aby sme mu v tom pomohli. Ak nie, akceptovať to a počkať na neho, máme ísť k Bohu spoločne.
• nachádzať si stále chvíle pre seba, byť spolu

   Skrze sviatosť manželstva robí Boh zázraky, podobne ako aj cez sviatosť kňazstva. Keď má niektorý z manželov problém, ten druhý nech sa nad ním modlí, položí ruku naň a s pokorou a vierou sa modlí

   Pán bude konať. (Keď Malgorzatu bolela hlava, cítila nutkanie poprosiť Joachima o modlitbu nad ňou, ale nemala odvahu. Keď ten silný pocit neprechádzal, prekonala sa a prišla za ním. On keď videl jej vieru a odhodlanie, tak položil ruku na jej hlavu a tiež s vierou sa pomodlil. V tom momente z nej začala bolesť odchádzať Pán ich vypočul)

Pán koná podľa našej viery, nakoľko veríme, také zázraky sa stanú.

- nerobiť kompromisy, ale konsenzus = nájsť spoločne riešenie, zhodnúť sa END chráni manželstvo pred vyhasnutím, je to pomoc pre nás, sami by sme to ťažko zvládali. Je to zároveň práca na sebe. Boh musí byť pre manželov na 1. mieste. END je pre tých, ktorí chcú ísť bližšie k Bohu, chcú Ho viac milovať, aj keď sú slabí, nedokonalí. V spoločenstve END sa učíme láske k sebe navzájom, k iným. Aj tu sú prítomné krízy, utrpenie... Všetko je potrebné, aby nás to pohlo ďalej, vpred. V END sme zodpovední za seba navzájom, za všetkých.

Prijatie charty nie je sľub, je to cesta, po ktorej chceme ísť bližšie k Bohu. Preto chceme vstúpiť, lebo sme slabí

– v jednote (END) je sila, aby sme boli jedna rodina, ktorá ma Matku, Pannu Máriu, rodina, kde sa za seba modlíme. - vedieť sa z času na čas zastaviť, porozmýšľať nad sebou, porozprávať s Bohom, zbaviť sa niečoho, čo nás zaťažuje, čo nie je potrebné.

- nezamknúť svoju manželskú lásku vo svojich srdciach, ale vysielať ju ďalej, pomáhať iným manželstvám

Lk 8, 22-25 (Utíšenie búrky na mori)

Pán Ježiš nás pozýva na loď = pozýva nás do nejakej situácie, do ďalšieho kroku. Sme Božie deti, vstupujeme s Ním na loď. Nie je dôležité, kam ideme, to povie On, ale s kým ideme. Od akého brehu sa mám odraziť? Od čoho sa mám oslobodiť? Kam ma Pán pozýva? Keby učeníci nenastúpili na loď, vyhli by sa riziku, búrke, strachu, ale neboli by svedkami zázraku. Často sme v nebezpečenstve a obzeráme sa, kde je Pán Ježiš. Ale nastáva otázka: „Kde je vaša viera?“ Kde je naša viera? Napriek tomu, že učeníci poznali jazero, prepadli panike. Rola otca v rodine – zodpovednosť za členov rodiny. Má byť srdcom v manželstve, v rodine. manžel má v rodine utišovať ako Pán Ježiš búrku. Aby rodina videla, že v čase „búrky“ hľadá pomoc u Pána Ježiša! Že čerpá silu od Boha. Muž má byť pre ženu v čase trápenia oporou – objať ju, potešiť a to stačí, nemusí jej problém vyriešiť, stačí, že ju vypočuje a povzbudí. Tak ako učeníci prišli úplne k Ježišovi a budili Ho, tak aj my máme pristúpiť bližšie k P. Ježišovi a „budiť“ Ho, prosiť Ho, priblížiť sa k Nemu modlitbou, sviatosťami. Utíšenie na mori = stíšiť sa, upokojiť. V tom tichu stretneme Boha! V „hluku búrky“ nepočujeme Boha. Musíme sa stíšiť. - dávať si často otázku: Kde je naša viera?

„Sadnime si spolu“

Janka a Slavo Petrulákovci Ľubica