Drahí manželia a duchovní poradcovia!

Všetkých Vás srdečne pozdravujeme po dovolenkovej prestávke (už sa nám za vami cnelo) a s radosťou vám posielame niekoľko informácii:

- Blíži sa ďalšie výročie odchodu O. Henriho Caffarela k Pánovi. Otec Henri zakončil svoju pozemskú púť ako 93-ročný, 18.9.1996 v dome modlitby v Troussures blízko Paríža. Vyplnil svoju misiu a zrealizoval svoje povolanie.

- Opäť vás pozývame ku každomesačnej reflexii: „Večer s Otcom Caffarelom“. Pozývame vás, aby ste sa 18.9. – a potom každý mesiac, ako členovia veľkej rodiny Equipes Notre-Dame spojili v modlitbe a reflexii nad slovami O. Caffarela. Očakávajte preto od nás každý mesiac list O. Caffarela.

- Chceme poznať O. Caffarela ešte viac, nielen ako zakladateľa Hnutia END, ale aj ako človeka, ktorý žil vždy so zrakom upretým na Boha, čo mu potom pomáhalo vnímať iných ľudí. Chceme ho poznať ako človeka, ktorý žil v plnosti svoje kňazské povolanie a kráčal stále po boku manželov, lebo veril v silu manželskej lásky. Tomu zasvätil celý svoj život a zostáva naďalej prítomný medzi nami vďaka tisícom manželstiev a kňazov, ktorí dnes tvoria Hnutie END.

 

Milovaní!

V tomto formačnom roku sa plánujeme venovať slovám O. Caffarela o modlitbe – bude to tak od októbra. Začíname „Večery ...“ prednáškou vyhlásenou na stretnutí s manželmi ekíp v Brazílii v r.1972. Text je dosť dlhý, ale nechceme ho vzhľadom na dôležitosť témy rozdeľovať na časti. Dúfame, že táto úvaha nám pomôže plnšie prežívať mesačné stretnutia v našich ekipách.

Veľmi srdečne vás pozdravujeme a prajeme vám evanjeliovú dokonalosť v každodennom živote. Nech je Boh zvelebený!

 

V láske a modlitbe – Malgorzata a Joachim

Zodpovedný pár za Združenie priateľov O. Caffarela – Super región END Poľsko.

 

1.     List

„Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“

 

Nikdy nezačínajte modlitbu bez chvíľky zastavenia sa. Stíšte sa vnútorne, spýtajte sa Boha čo máte spraviť s týmto časom modlitby.

Dobre ma pochopte: nevravím, aby ste sa pýtali samých seba, čo poviete Bohu, ale aby ste sa spýtali jeho, čo vám chce povedať, akú odpoveď od vás očakáva. [...]

Nesľubujem vám, že budete počuť hlasy [...] Ale keď budete začínať modlitbu chvíľkou ticha plného pozornosti, zvyknete si na to, a objavíte v akom zmysle môžeme povedať, že sa nám Boh prihovára. Niekedy sa v tom tichu jemne objaví myšlienka o chuti modlitby, vtedy dobre prijmite túto myšlienku.

Inokedy sa zasa myšlienky neobjavia tak spontánne. Vtedy budete musieť pripojiť k tomu tichu úvahu. [...] Ak neskočíte do modlitby bezmyšlienkovite, ak pokorne poprosíte Pána o pomoc, vtedy budete môcť s istotou povedať, že to On podporil vašu reflexiu, aj keď si toho nebudete vedomí. To On vám pomohol nájsť jeho myšlienky a jeho túžby. A vysvetliť druhému človeku svoje myšlienky a túžby, či to nie je rozhovor? [...]

Preto si predovšetkým zapamätajte, že prvé slovo našej modlitby – nezávisle od toho, či sme začiatočníci, alebo pokročilí v modlitbe – musia byť slová mladého Samuela: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (1 Sam 3,9)

Henri Caffarel: Úryvky zo „Zošitov o modlitbe“, č. 3 (február 1958)