Tak si to nazval. A ja som ti ho chcel povedať. Tak brácho, takmer s viac ako mesačným oneskorením, ale predsa.

Dúfal som, že si nájdeme čas kdesi na terase - rovnako, ako toľkokrát počas horúcich nocí pod hviezdami, keď nás obchádzal spánok. A keď sa konečne prikradol, celkom potichu, odohnal ho štekot psov. Veril som, že budeme len tak sedieť a v opojení spomienok, ešte čerstvých ako teplý chlebík, ďakovať za všetko... Spomienky ešte nevychladli. Ešte stále sú čerstvé. Ako ten chlebík... Taký voňavý a taký dobrý, že stačí k nemu privoňať a slzy z očí vyskočia samé. Od radosti.

Tak nejako som si to predstavoval. A verím, že kdesi v hĺbke srdca aj Ty. Nebolo nám dopriate spomínať spolu na nekonečné hodiny pri tej istej hudbe v rytme jama-hrbol; alebo na chvíle, pri ktorých sa vetrík hrá s mostom jemne tancujúcim nad zelenou vodou a my zbierame odvahu skočiť; na narodeniny, ktoré sme mali traja v jeden deň; na ochotu vymeniť dvadsať za tri či nekonečné "a na tú Sicíliu pôjdeme!" Tešil som sa, ako sa budeme prehýbať od smiechu pri spomienke na Kubovo JCB či jeho chlapcov, ako nám pôjde vyvaliť bok, keď budeme dusiť smiech, aby sme nepohoršili okolie...

Tak veľmi som ti chcel povedať, akou veľkou oporou si mi bol vždy, keď si neváhal riešiť veci, ktoré sa mne vôbec nezdali ľahké. Poďakovať Ti za tvoje srdce, príliš veľké ... a predsa také pozorné na maličkosti. Chcel som ti povedať, ako veľmi sa mi páči tvoja odhodlanosť makať na sebe a ako sa z Teba teším - lebo vidím, ako si podrástol v Láske.

Povedal by som Ti v dojatí - ako pri tom chlebíku - ako veľa pre mňa znamenalo, keď si sa rozhodol ostať dlhšie... Vôbec by mi pri tom "slovku na záver" nevadilo, že mi slzy nestekajú po vnútornej strane líc a nesnažil by som sa ich skryť.

Izba, v ktorej si býval, bude o pár dní moja. V sobotu som obíjal omietku. Vlastne, ona opadávala sama. Neviem sa dočkať, keď ju budeme s tatom dávať dokopy. Nebude "moja". Bude "naša".

Vieš, brácho, možno má Pán pre nás pripravenú ďalšiu "extra dávku". Možno preto nám nebolo dopriate povedať si slovko na záver... Verím, že sme neskončili. Verím, že sa vrátiš. Čakám Ťa.