Duchovné aj fyzické putovanie po trase Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a priľahla časť Ruska. Modlitba za odpustenie historických krívd medzi národmi, medzi katolíkmi, pravoslávnymi a protestantmi.
Púť zmierenia 1. časť
Patrím k ľuďom, ktorí radi cestujú a objavujú nové miesta, život iných národov. Tento rok mi nevyšli túžby spoznávať nové kraje z dôvodu celosvetovej choroby. Tak aspoň spomínam na predošlý rok na púť, ktorá doteraz ovplyvňuje moje konanie.
Minulý rok na konci augusta sme boli 8 ľudia z Bratislavy z Komunity Naim na Púti zmierenia v Pobaltí a Rusku. Ako to vzniklo? Viacerí sme túžili ísť do Petrohradu, tak sme rozmýšľali, ako to urobiť. Niektorí sa báli ísť letecky, preto sme túto verziu zavrhli. Tak pôjdeme autami. Potom prišiel veľmi dobrý nápad, že si prenajmeme mikrobus. Budeme spolu a bude viac šoférov, ktorí sa môžu počas dlhej cesty striedať.
Náš mikróbus pred biskupstvom v Kaunase v Litve
Cestu sme naplánovali tak, aby sme toho čo najviac videli: Poľsko Čenstochova a Varšava, Litva Kaunas a Hora krížov, Lotyšsko Riga a Baltské more, Estónsko Talin... Z Talinu je Fínsko na dosah ruky, tak sme naplánovali trajekt do Helsínk. Odtiaľ sa dostať do Petrohradu, kde sme chceli pobudnúť najdlhšie. Zaujímavý je kláštor Valaam na Ladožskom jazere, aj ten sme zahrnuli do programu. Cestou späť sa zastavíme vo Veľkom Novgorode, v Pskove a vo Vilniuse. Niektorým z nás sa podarilo vybaviť stretnutie so živou miestnou cirkvou. O tom až neskôr.
Pán mi dával na srdce, že by to nemal byť len výlet. Tak sa zrodila Púť zmierenia. Tamojšie národy vnímajú voči sebe historické krivdy, ktoré sa dodnes prejavujú predsudkami a neodpustením, a tiež strachom, že sa budú opakovať okupácie, prenasledovanie. Dodnes sa prejavuje nedôvera aj medzi tamojšími katolíkmi, pravoslávnymi, protestantmi a židmi.
Možno niekoho napadne slovo ekumenizmus. Je to krásna myšlienka opätovného zjednotenia cirkví. K nej je však veľmi ďaleko, na to by bola potrebná mimoriadna Božia milosť, ktorá by prekonala naše tvrdé srdcia. Na slovo ekumenizmus sú alergickí mnohí kňazi v pravoslávnej, katolíckej i pastori v protestantských cirkvách. Oveľa prijateľnejšie je zmierenie so zachovaním si všetkého špecifického, čo v cirkvách máme. S Božou pomocou sa dajú odstraňovať bariéry predsudkov vzájomným poznávaním, navštevovaním, modlitbou a odpúšťaním minulých krívd. Od zmierenia cirkví je aj ľahší krok k zmiereniu národov, vybudovaniu si vzájomnej dôvery.
Talin s kostolmi evanjelikov, katolíkov, pravoslávnych a anglikánov.
Na toto sme sa podujali aj v Púti zmierenia. Našimi modlitbami, obetovaním útrap cesty a stretnutiami aspoň malým dielom prispieť k zmiereniu národov a cirkví. V čase príprav cesty som navštívil kníhkupectvo. Hľadal som nejaké knihy o pravoslávnej cirkvi a jej svätých. Medzi inými mi ponúkli aj knihu Nesvätí svätci a iné príbehy z vydavateľstva Dobrá kniha. Zobral som si ju, i keď ma na prvý pohľad nezaujala. Bola hrubá a obal nebol moc lákavý. Po čase som knihu otvoril a začítal som sa do nej. Už so ju nemohol dlhšie nechať samú. Bola to duchovná víchrica. Zatriasla mnou. Kniha je o živote pravoslávnej cirkvi v Sovietskom zväze. Je plná oslovujúcich svedectiev o Božom pôsobení v atmosfére láskavého humoru. Pod vplyvom knihy som zaradil do našej púte návštevu pravoslávneho Pskovsko-pečorského kláštora, ktorý bol veľmi blízko plánovanej trasy. Tento kláštor so svojimi starcami bol najviac ospevovaný v knihe, bol jediných v Rusku, ktorý sa ani komunistom nepodarilo zavrieť.
Prvý deň v pondelok sa nám podarilo vyraziť až na poludnie z Bratislavy, boli nejaké problémy s autom. Podvečer sme našli miesto na zaparkovanie veľmi blízko Baziliky v Čenstochovej. Prešli sme tak sto metrov a hľa začínala svätá omša vonku pri Bazilike. Poliaci mali nejakú duchovnú obnovu. Medzičasom sa zotmelo, prezreli sme si baziliku s Milostivým obrazom Panny Márie Čenstochovskej. K našej púti sa hodilo, že v svätyni mali svätú omšu maďarskí pútnici. To je zmierenie v našich domácich podmienkach. Plný duchovných zážitkov sme potme docestovali do Varšavy.
Pútnici z Komunity Naim z Bratislavy pred bazilikou v Čenstochovej
Prežívanie púte budem opisovať zo svojho pohľadu. Na púti boli tri manželské páry, jeden s dospelou dcérou a ja som bol sám. Keďže som bol bez manželky z objektívnych dôvodov, mohol som si dovoliť individuálne výlety aj na úkor skráteného spánku a jednoduchšieho stravovania. Som maximalista, chcel som čo najviac vidieť...
