Z Divejeva do Moskvy sme prechádzali cez Murom, ktorý je spojený s celoruským Dňom rodiny, lásky a vernosti.
Starobylé mesto Murom je známe svojou postavou bohatiera Iľju Muromca, ktorý v ruských bájach oslobodzoval Kyjevskú Rus od nájazdov Tatárov. Je jediný bájny hrdina, kanonizovaný pravoslávnou cirkvou. V meste má postavenú obrovskú sochu. Na Rusoch je pozoruhodné, že sa nehanbia za svoju históriu, či už reálnu alebo legendárnu.
Zaparkovali sme medzi dvomi významnými kláštormi s veľmi peknými chrámami. V jednom z nich sme sa poklonili ostatkom svätého páru Petra a Fevronie, ktorí žili v stredovekom Murome. Blízko múrov kláštorov sa týčilo ich súsošie. Pozoroval som, ako sa k nemu priblížila skupina detí s pani učiteľkami, ktoré im niečo vysvetľovali. Potom pristúpil starší manželský pár. Až neskôr som sa dozvedel, že súsošia sv. Petra a sv. Fevronie sú spojené v Rusku s vyzdvihovaním zdravej rodiny.
Počas pobytu v Rusku sme sa snažili vnímať, ako táto obrovská krajina žije. Podľa názorov médií hlavného prúdu je v Rusku takmer diktatúra, kde ľudia majú podobné názory a slepo podporujú svojho vodcu. Rusko je však názorovo veľmi rozdelená krajina. Na reálnom obrázku z Moskvy vidno tri typy architektúry: pravoslávny kostol, stalinskú výškovú stavbu a moderné mrakodrapy. Tieto tri vplyvy sa v súčasnom Rusku prelínajú. Po roku 1989 začala nadobúdať kredit ruská pravoslávna cirkev. Hlása návrat k Bohu a morálnym hodnotám. Sympatizujú s ňou cca dve tretiny ľudí, ale reálne navštevuje nedeľné bohoslužby len niekoľko percent obyvateľov. Niektorí veriaci by radi videli cirkev ako hlavnú politickú silu v spoločnosti. Časť veriacich sa modlí za obnovenie monarchie s cárom, ktorý by bol morálnou autoritou.
V Rusku majú problém i s radikálnym islámom. Vo veľkých mestách je veľa imigrantov zo Strednej Ázie a oblasti Kaukazu, z ktorých väčšina žije svoju vieru pokojne. Radikálov sledujú tajné služby a potencionálnych teroristov až na výnimky úspešne odhaľujú.
Mnoho ľudí trpí nostalgiou za socializmom, nedovolia odstrániť sochy Lenina a iné súsošia viažuce sa k socializmu. V tesnej blízkosti Kláštora v Sergijev-Posade i v Divejeve sa týčil „večne živý“ Lenin. V Rusku je veľmi silný kult Veľkej vlasteneckej vojny. V každej rodine padlo veľa ľudí. Aj domáca v Moskve nám s hrdosťou ukazovala medaily svojho deda. Videli sme i mladých vojakov nehybne vzdávať poctu pri večnom ohni na pamiatku obetí vojny. Dnešný prezident zdvihol ubité sebavedomie mnohých obyvateľov Ruska a napriek tomu sa k nemu nevytvoril kult osobnosti, mnohí ho kritizujú. Časť z politických špičiek i bežných ľudí túži po imperiálnej politike cárskeho Ruska alebo po obnovení Sovietskeho Zväzu i s jeho vplyvom vo svete.
Tretím prúdom je vplyv Západu. Mnohí vo veľkých mestách pracujú v pobočkách západných firiem. Mladí ľudia túžia po živote podľa vzoru západných filmov. Mnohí nekriticky preberajú západné vzory s neobmedzeným liberalizmom. Extrémne liberálny až anarchistický prúd by chcel, aby sa Rusko rozpadlo na mnoho drobných štátikov ovládaných Západom.
Nerozumiem ekonomike, tak sa k nej nebudem vyjadrovať. Môžem však porovnať Rusko v 80. rokoch počas socializmu, v 90. rokoch počas obdobia chaosu a otvorenia sa Západu a dnešného Ruska. Sortiment v obchodoch sa v porovnaní so socializmom znásobil ako u nás. Mnohí si ekonomicky polepšili, ale je tam aj veľmi veľa chudobných ľudí. V 90. rokoch, keď som bol v Rusku na misiách som videl obrovské množstvo rozvrátených rodín s trpiacimi deťmi. Bežná žena podstúpila niekoľko potratov. Odvtedy sa situácia výrazne zlepšila aj vplyvom cirkvi. Zďaleka to nie je ideálne. Naďalej pretrváva problém, že veľa párov nechce mať deti.
V Rusku prevažujú sily, ktoré chcú ozdraviť rodinu muža a ženy, ako základ spoločnosti. Snažia sa chrániť mládež pred vplyvmi, ktoré rozbíjajú rodinu. Po mestách sme nevideli nemorálne reklamy. Ruský internet je však liberálnejší ako náš so všetkými zlými vplyvmi. O pozitívnom trende voči rodinám v spoločnosti svedčí zavedenie sviatku Dňa rodiny, lásky a vernosti.
V roku 1990 bola v Murome po sovietskej ateizácii oživené uctievanie svätých Petra a Fevronie, ktoré podporovalo aj vedenie mesta. V roku 2006, z iniciatívy mestských úradov, obyvatelia Muromu zozbierali cca 20 tisíc podpisov pod výzvu na Celoruský deň manželskej lásky a rodinného šťastia na pamiatku zbožných kniežat Peter a Fevronie Muromských, v ktorom vyzvali, aby bol 8. júl vyhlásený ako celoruský sviatok venovaný morálnym a duchovným hodnotám rodiny. V roku 2008 významní vládni, verejní a cirkevní činitelia podpísali komuniké o zriadení sviatku. Iniciatívu podporili regionálni predstavitelia a verejní činitelia, Štátna duma, Rada federácie a Ruská pravoslávna cirkev. Celoruský sviatok, nazvaný „Deň rodiny, lásky a vernosti“, sa prvýkrát konal 8. júla 2008. Organizovala ho Nadácia pre sociálne a kultúrne iniciatívy, ktorej predsedala Svetlana Medvedevova, manželka vtedajšieho prezidenta Ruska Dmitrija Medvedeva. Oslava sviatku býva spojená s koncertami, rodinnými veľtrhmi a aktivitami pre deti a je podporovaná štátnou televíziou. Skupina poslancov sa v parlamente dvakrát pokúsila neúspešne dať návrh na to, aby bol cez sviatok deň voľna. Neprijali ho preto, že si ho vraj nemôžu ekonomicky dovoliť.
Symbolom Dňa rodiny, lásky a vernosti sa stali venčeky a kytice z rumančeka. Tradíciou sa stali manželstvá uzatvárané 8. júla. Dôležitou súčasťou podujatí sviatku je prezentácia medaily „Za lásku a vernosť“. Ceny sa udeľujú párom, ktoré boli zosobášené viac ako 25 rokov, „ktorí si získali silu medzi svojimi spoluobčanmi so silou rodinných nadácií“ a „vychovali deti ako dôstojných členov spoločnosti“. Kandidáti na ocenenie odporúčajú mestské úrady a cena sa koná na regionálnej a federálnej úrovni. Po celej krajine bolo vytvorených už 60 pamätníkov sv. Petra a Fevronie. Vraj po objavení sa pamätníka v Soči, sa počet potratov v meste výrazne znížil.
Ovocím púte v Rusku bola naša posilnená dôvera v Boha. Pre mňa to bol výstup na vyššiu úroveň. Vplyvom Divejeva vzrástla moja ako keby detská dôvera k matke Panne Márii. Nechcem tým povedať, že toto sa deje len na ruských pútnickým miestach. Každé prebývanie na silne požehnaných miestach, ako sú Lurdy, či Medžugorie, či v chrámoch s ostatkami významných svätcov, prináša duchovné ovocie, nie automaticky, ale len v spojení s dostatočným časom na osobnú modlitbu.
