V bežnom živote, v každodenných situáciách môžeme byť spojený s Ježišom cez „Ježišovu modlitbu“.

„Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5,17-18). Ako to dosiahnuť? Ako správne pochopiť túto Pavlovu žiadosť? Nie je zmyslom odriekať celý deň modlitby. Zmyslom je byť v každej situácii čo najbližšie Bohu, aby sme spoznávali Jeho vôľu pre náš život. Mal som milosť byť v blízkosti Matky Terezy. V robote som zachytil v rádiu, že Matke Tereza bude na krátku chvíľu na Bratislavskom letisku. Z roboty som sa ihneď ponáhľal na letisko. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Vyžarovala z nej Božia prítomnosť. V ruke držala ruženec a posúvala zrnká, čiže sa modlila. Dá sa sústredene modliť, keď sa stretávate s množstvom ľudí? Matka Tereza sa cez ruženec, ako keby držala za ruku s Pannou Máriou, a tak bola neustále v spojení s Bohom.

Sv. Ján Pavol II. i sv. Páter Pio sa tiež neustále modlili ruženec. Tiež sa modlím ruženec, ale neustále modliť sa ho nedokážem. Oveľa bližšia mi je Ježišova modlitba, lebo je kratšia: „Pane, Ježišu Kriste, synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Dá sa povedať, že som začiatočník v tejto modlitbe, ale pociťujem ovocie z tejto modlitby, väčší vnútorný pokoj a väčšiu dôveru v Boha.

Modlitba vznikla niekedy v prvých storočiach po Kristovi. Pravdepodobne sa ju modlili i cirkevní otcovia. Modlitba je poskladaná z častí Svätého písma.

Ako som sa začal modliť Ježišovu modlitbu? Asi to bolo vplyvom nejakej kázne pred 25 rokmi. Dostal som sa ku knihe Ruský pútnik (Rozprávanie ruského pútnika). Táto kniha ma veľmi oslovila, lebo cez príbeh človeka hovorí o tom, ako sa prakticky modliť Ježišovu modlitbu. Kniha vyšla v Kazani okolo roku 1870. Bola preložená do mnohých jazykov a oboznámila ľudí na Západe s Ježišovou modlitbou.

Neváhal som a začal som sa Ježišovu modlitbu učiť modliť. Pán ma viedol zvláštnym spôsobom. Z knihy som sa dozvedel, že modlitba má byť spojená s dychom. Nadychujem: Pane, Ježišu Kriste, synu Boží, obrazne prijímam Boha do svojho srdca, a vydychujem hriech: Zmiluj sa nado mnou hriešnym. V roku 1994 som bol na duchovnej obnove v Smoleniciach a tam som sa po skončení v nedeľu poobede rozhodol, že pôjdem cez Malé Karpaty smerom k Bratislave a budem sa modliť Ježišovu modlitbu. Večer som došiel do Pezinka. Ďalší víkend som sa verím, že z popudu Ducha Svätého, rozhodol pokračovať v učení Ježišovej modlitby. Vydal som sa skoro ráno po hrebeni Malých Karpát na sever. Okolo štvrtej som zišiel s neveľkou únavou a bolesťou nôh v Plaveckom Mikuláši.

No zanedlho po období nadšenia som sa prestal učiť Ježišovu modlitbu. Prišlo budovanie vzťahu, manželstvo, deti. Občas sa mi modlitba vynorila v mysli. Posledné roky som dostal novú milosť obnoviť Ježišovu modlitbu pod vplyvom životopisu sv. Serafima zo Sarova. Nezačínal som odznovu, ale nadviazal som na to, čo som sa naučil pred mnohými rokmi.

Pri modlitbe sa vynárajú rôzne pochybnosti. Je táto modlitba užitočná pre rímskych katolíkov? Veď máme ruženec. O tejto modlitbe sa veľmi pekne hovorí aj v Katechizme katolíckej cirkvi v článku 2668. „Vzývanie Ježišovho svätého mena je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak modlitbu pokorné a pozorné srdce často opakuje, nerozptyľuje sa v „mnohovravnosti“, ale zachováva slovo a s vytrvalosťou prináša úrodu. Toto vzývanie je možne „v každom čase“, lebo nie je zamestnaním popri inom, ale je jediným zamestnaním, totiž milovať Boha, ktorý oživuje a premieňa každú činnosť v Ježišovi Kristovi“.

Zo svojej skúsenosti viem, že vzývanie Ježišovho mena je vhodné v čase cestovania a monotónnej činnosti. Modlím sa „Pane, Ježišu Kriste...“ keď čakám na autobus, namiesto toho aby som sa podráždene pozeral každú chvíľu na hodinky. Modlím sa ju počas cesty MHD namiesto toho, aby som sa hral na mobile. Modlím sa ju na adorácii alebo pred začiatkom svätej omše. Modlím sa ju počas prechádzky v lese, či v meste, počas cesty bicyklom a cesty autom, namiesto toho, aby som hromžil na iných šoférov a nadával v zápche. Modlím sa ju pri prácach v záhrade. Ženy sa ju môžu modliť pri dojčení... Modlím sa ju pri zaspávaní alebo, keď sa mi nedá v noci spať.

Nemá význam sa trápiť, že sa často modlím mechanicky, časom sa to zlepší. S postupujúcou praxou modlitba schádza z rozumu do srdca. Ježišovu modlitbu uľahčujú čotky, niečo ako ruženec. Keď ich držím, tam ma to napomína sa modliť. Sú veľké čotky so 100 zrnkami, ktoré je nepraktické nosiť so sebou. Sú aj viditeľné, nebudem sa predvádzať pred ľuďmi, aby ma nepovažovali za náboženského fanatika, či blázna. Praktické sú malé čotky s 33 zrnkami, ktoré sa ľahko skryjú do dlane. Keď som nezohnal čotky, tak mi pomôže ruženec.

Zrnká čotiek sú spojené väčšími zrnkami a krížikom. Tu sa môžeme pomodliť iné modlitby, napr. k Panne Márii, k anjelovi strážnemu, môžeme chváliť Boha, ďakovať Bohu...

Niekedy sa pri modlitbe sústredím na vzývanie Ježišovho mena, je to ako modlitba zvelebovania, chvály. Inokedy sa sústredím na druhú časť: „...zmiluj sa nado mnou hriešnym“, a to vtedy, keď cítim, že som zlyhal, zachoval som sa egoisticky. Druhú časť môžem modifikovať na: „...zmiluj sa nad nami hriešnymi“, keď sa prihováram za druhých.

Môžem sa v Ježišovej modlitbe spojiť aj s Pannou Máriou? Nad tým som dlhšie uvažoval. Napadla ma spojitosť. Kto najkrajšie vyslovoval slovo „Pane“ (Hospodin), ak nie Panna Mária, ktorá bola najčistejšia. Kto najnežnejšie vyslovoval meno Ježiš? Panna Mária prvá vedela, ako sa bude volať jej syn a vyslovovala toto meno s najväčšou láskou a bázňou. Od nej sa môžem učiť prvú časť Ježišovej modlitby.

Ježišova modlitba nenahradí duchovný život v cirkvi. Je len doplnkom života so sviatosťami  eucharistie a zmierenia. Nepokročíme v nej ďalej, ak nebudeme mať čas na osobnú modlitbu v samote a nebudeme sa sýtiť Božím slovom. Ako otec veľmi odporúčam iným otcom túto modlitbu, reálne ňou môžu posväcovať svoju manželku a deti a môžu prispievať aj k posväteniu sveta.