My, Slovania čím viac na východ máme sklon k smútku a melanchólii. Dlhodobý smútok produkuje znechutenie. Ako s týmito deštrukčnými vlastnosťami a náladami bojovať? Príspevok je inšpirovaný otcami púšte.

Ako bojovať proti smútku a znechuteniu

Náuka otcov púšte sa hodí pre dnešnú dobu

V terajších dňoch navštevujeme cintoríny. V niektorých z nás to pri spomienke na blízkych zomrelých vzbudzuje zármutok a skľúčenosť. Živé obrazy s nimi nám vyvolávajú clivotu a skleslosť.  

Neuskutočnené plány s nimi nám spôsobujú nostalgiu a melancholickú náladu, u niektorých až depresiu. V predošlých vetách sú synonymá pre smútok. My, Slovania čím viac na východ máme sklon k smútku a melanchólii. Dlhodobý smútok produkuje znechutenie. Ako s týmito deštrukčnými vlastnosťami a náladami bojovať?

V troch nasledujúcich príspevkoch sa budem venovať tejto téme, teraz len predstavím, čo sú to hriešne vášne, či neresti. Tému som prezentoval v októbri ako prednášku pre rodiny v Rodinkove. Opieral som sa o náuku otcov púšte.

Keď sa kresťanstvo po troch storočiach útlaku stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, viera u mnohých ľudí ochladla. Viacerí, ktorí chceli žiť vieru naplno, sa uchýlili do púští v Egypte. Tunajší otcovia púšte získali blízkym kontaktom s Bohom a bojom so svojimi vášňami veľkú múdrosť. Kvôli tomu ich navštevovalo mnoho ľudí, ktorí mali v živote veľké problémy. Navštívil ich aj učenec a mních Evagrius Pontský (4. storočie), ktorý v svojich spisoch zozbieral skúsenosti asketických tradícií a praxe v Egypte. Preslávil sa učením o ôsmich zlých myšlienkach a o zápase s nimi. Z týchto hlavných myšlienok pochádzajú všetky ostatné myšlienky. Na začiatok dal zlé myšlienky, ktoré ako prvé vychádzajú z potrieb tela a potom dal tie, ktoré vychádzajú z mysle: 1. obžerstvo, 2. smilstvo, 3. chamtivosť, 4. smútok, 5. hnev, 6. znechutenie, 7. márnivosť a 8. pýcha.

Túto náuku na Západ priniesol sv. Ján Kassián (5. storočie), písal o ôsmych nerestiach – hriešnych vášňach. Vymenil hnev so smútkom, lebo smútok úzko súvisí so znechutením. Učením sv. Kassiána sa inšpiroval pápež sv. Gregor Veľký, ktorý okolo roku 600 zostavil zoznam siedmich hlavných či kardinálnych hriechov. Na prvé miesto dal pýchu ako pôvodkyňu ostatných hriechov. Zlúčil ju s príbuznou márnivosťou. Smútok zmenil na závisť, čo je smútok nad dobrom druhého. Znechutenie nahradil acédiou – duchovným znechutením (lenivosťou). Dnes máme podľa Katechizmu katolíckej cirkvi 7 hlavných hriechov: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť.

Zameriam sa na dve neresti sv. Kassiána smútok a znechutenie, ktoré sú dosť prepojené. Podľa cirkevných otcov prvých storočí sú tieto neresti dosť ovplyvnené márnivosťou, hnevom a chamtivosťou. Hriešny smútok je vyvolaný z externého zdroja, ale ničí vnútro, uchvacuje človeka, ktorý má hlboký vzťah k pozemským veciam. Znechutenie (acédia) je pocit vnútornej nespokojnosti z vnútorného stavu, inými slovami duševná prázdnota, otupenosť, strnulosť a nuda. Smútok ako aj iné emócie nám pomáhajú prežiť stres a zmobilizovať sily na zvládanie ťažkostí, ale je zlé, keď nad nami vládnu.

Budúce blogy opíšu smútok a znechutenie z hľadiska ich príčin, ich následkov a spôsobov boja s nimi:

1. Prečo sme smutní? Čo v nás spôsobuje dlhodobý smútok?

2. Prečo sme znechutení? Čo v nás spôsobuje dlhodobé znechutenie?

3. Ako bojovať proti smútku a znechuteniu?