Jedného dňa, v roku 1988, ja a jeden môj kamarát, vybrali sme sa do Oliveto Citra, aby sme tam strávili čas v modlitbe. Zúčastnili sme sa tam na Svätej Omši istého kňaza-misionára. Jeho kázeň sa mi osobitne páčila. Rozhodol som sa teda, že ho musím spoznať. A tak, večer, akoby bolo už všetko vopred zorganizované, sme sa ocitli uňho doma a zdieľali sme naše skúsenosti. Po nejakom čase prišiel ku mne domov, kd,e v prítomnosti mojej početnej rodiny, odslúžil Svätú Omšu. Takto sa upenilo naše priateľstvo a vo mne rástla túžba poznať, čo Boh odo mňa chce. Jedného dňa, keď som sa vrátil z Oliveto Citra, zúčastnil som sa na Svätej Omši v kaplnke u tohto misionára. V Evanjeliu bolo čítanie “nech mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych“. Chcel som pochopiť, čo to znamená a tak som sa spýtal kňaza. Vnímal som to, ako odpoved na moju žiadost. Rozhodol som sa teda zostať v tej komunite. Mal som iba jednu prosbu: môcť telefonicky upozorniť moju rodinu, že zostanem v tej komunite. Moja rodina z toho nebola nadšená. V tom dome žili aj iní chlapci. Naše dni sme trávili v modlitbe a v službe vo farnosti. Kňaz, ktorý nás hostil, chcel, aby som robil rozlišovanie môjho duchovného života; žil podľa pravidiel tejto malej komunity; žil moju skúsenosť s Máriu v mlčaní, ale aby som zdieľal s nimi večernú modlitbu v spoločenstve s Pannou Máriou. Pár mesiacov nato nám tento misionár oznámil, že sa budeme musieť presťahovať do Komunity "Fratelli della Parola ( Bratia Slova)" v Acilia – Rím. Tam sa mal stretnúť s Matkou Terezou. Ja som nechápal o čom hovorí. Ten kňaz bol prekvapený, že nepoznám Matku Terezu, a tak v krátkosti mi povedal, o koho sa jedná a, aké sú jej diela. Pred cestou do Ríma som sa o tom zveril mojej rodine. Z ich prekvapenia som pochopil veľkosť tejto ženy. Nastal deň stretnutia; bol som zvedavý na tú sestričku, o ktorej som počul taj veľa rozpravať. Stretli sme sa s ňou, v jednej z jej komunít v Ríme, 10. Októbra 1988. Zapôsobila na mňa obrovským dojmom; tá malá sestra, plna pokory a jednoduchosti, plná objímajúcej lásky. Požehnala nás, každého osobitne, pomodlili sme sa spolu, a, každému z nás, nám dala Zázračnú Medajlu. Po tomto stretnutí sa pre mna začal nový život, v tejto rímskej komunite. Dni sme trávili v modlitbe a v zachovávaní pravidiel spoločného života. Jedného dňa, náš kňaz misionár, spolu so sestrou Elvírou, rozhodol sa prijať do našho domu chlapcov z komunity „Cenacolo“; chlapcov drogovo závislých. Predstavený našej komunity nás žiadal venovať sa týmto chlapcom, podľa pravidiel života komunity sestry Elvíry.

Preložil D. R.

https://www.incamminoconmaria.it/2018/12/09/rim-bratia-slova/?lang=sk