Zvoní telefón. Kámoška. Požehnaná žena, veď vo svojom lone nosí plod, rovnako ako Mária. V manželstve žije osem rokov a prvý krát čaká dieťa. Už sa to blíži, je v 4. tom mesiaci V stredu sme sa stretli. A vďaka nej sa mi zaspávalo ako v perinke. Nakazila ma svojim optimizmom a radosťou...

Prešli tri dni a na displeji môjho mobilu sa rozsvietilo jej číslo.

Prijala som hovor.

Počula som iba plač. Nie taký z trucu, ale z bolesti... Z hĺbky srdca.

„Čo sa deje?“ Zmohla som sa na otázku. Nečakala som na odpoveď. Ráchel oplakáva svoje deti, lebo ich niet...

„Odišlo?“

„Áno.“  Po hlbokom nádychu som začula prvé zrozumiteľné slovo.

Ponorila som sa do spomienok:

Stalo sa to v stredu v noci. Potom, ako Tami rozprávala o pocitoch maminy.

 „Je to neuveriteľné.“ rozplývala sa pri šálke čaju. „Ja som domčekom svojho dieťaťa a dávam mu, čo potrebuje. Chápeš, jeho srdce bije v mojom tele?“ Usmievala sa.

„A keby si ho videla na ultrazvuku, je také maličké a už sa hýbe, pláva si... Je to priam zázrak. Už nikdy ho neopustím. Aj keď,“ na jej tvári sa objavil strach, „sa ešte nemusí narodiť. Lekári vravia...“ Odmlčala sa, no hneď dodala: „Ale okrem nich je tu aj Boh a on tvorí všetko dobré... Verím mu...“

Vrátila som sa do reality. Bez slov. Nevedela som čo povedať...

„Tami, som s tebou,“ zašepkala som.

„Môžem zájsť?“

O niekoľko minút sme sedeli v izbe. Oproti mne sedela strhaná žena.

„Nemôžem jesť, nemôžem piť, nechcem žiť,“ šepkala a ronila slzy do vankúša. „Tak veľmi som sa tešila. Stratila som to najcennejšie na svete...“ Utápala sa v sebe.

„Myslíš si, že bábätko od teba odišlo?“

Chvíľu mlčala.

„Veď práve to, že nie. Ja ho stále cítim. Cítim bolesť z toho, že mi ho ako mŕtve vybrali z lona. Počujem jeho hlas, cítim jeho vôňu... Chápeš?“

Tušila som to. Deti predsa neodchádzajú od svojich mám. Ostávajú.. Aj keď sa nevidia...

„A čo ste chceli mať? Chlapčeka, alebo dievčatko?“

„Dievčatko.“

 „A mali ste pre ňu aj meno?“

„Jasné. Mala sa volať Timka.“

„Tami,“ pozrela som sa jej do očí, no hlas sa mi chvel. „Timka od teba nikdy neodíde. Je s tebou. Ľúbi ťa, lebo si jej jediná, dobrá mamina. Zatvor oči, a pokojne ju objím.. Povedz jej ako sa na ňu tešíš, a pozvi ju ku vám domov... ako svojho anjela.“

Tamara počúvala. A vyslovila slová lásky voči svojmu dieťaťu. „Budem ťa ľúbiť. A viem, že ty budeš ľúbiť mňa. Chceš, aby sme s tatinom boli šťastní, však? Lebo potom budeš šťastná aj ty, moja hviezdička.“

Ticho sa miešalo s plačom a plač so slovami....

Prichádzali nové myšlienky... „Budeme s tebou žiť, aj keď ťa nevidíme.... Dám za teba odslúžiť svätú omšu, a poďakujem za tie dni, kedy si ty, moja dcérka bývala u mňa... A poprosím Boha, aby ti dal nebo... aby si bola novým anjelom...“

Pozerala som do plameňa sviečky... Timka bola pri nás.

Mala som pocit, že je za mnou kolíska s malým dieťaťom...

No tou kolískou bolo otvorené srdce mamy, v ktorom sa skrýva bolesť, radosť, nádej i sklamanie....

Srdce mamy. Často som nad ním premýšľala. No vždy ostalo a ostáva pre mňa tajomstvom.

Neverím, že podobná dráma smrti sa neodohráva u žien, ktoré sa rozhodnú – pre zaobalene povedané „prerušenie tehotenstva.“

Tá pupočná šnúra sa nedá prestrihnúť bez bolesti. A po včerajšom dni si myslím, že sa nedá prestrihnúť vôbec.

Každá strata dieťaťa zmení ženu. Buď ju urobí citlivejšou, zraniteľnejšou, viac milujúcou alebo navonok tvrdšou, workoholickou... alebo...

Poznám rodinu, kde aj po tridsiatich rokoch zapaľujú vždy v ten istý deň sviečku a blahoželajú svojmu nenarodenému synčekovi i bračekovi k jeho narodeninám... Nie sú z toho smutní. Sú si však vedomí, že majú o jedného anjela v nebi naviac.... A mama? Tá má svojho syna, ktorý jej v nebi pripravuje miesto. Rovnako, ako Ježiš ho pripravil svojej mame.

Je toľko malých mučeníkov, ktorí ešte neuzreli svetlo sveta....

A toľko katov, ktorí v mene ľahšieho a jednoduchšieho života zabíjajú život dieťaťa ale aj srdce mamy.....

Je toľko mám, ktoré nepoznajú svoju hodnotu, a plod svojho lona považujú za kameň, ktorého sa treba zbaviť...

A práve im pritakávajú „zázračné pilulky“, ktoré samovoľne vyvolajú prerušenie tehotenstva.. a ničia ich životy – životy duší i tiel.

Tami, keď píšem tieto riadky, tak som na teba hrdá.... Lebo aj ty patríš medzi tie maminy, ktoré oplakávajú svoje nenarodené deti, len preto, že ich srdce bije neskutočnou láskou...

Verím, že tvoj malý anjelik, Timka, ako sme ho nazvali, ti v nebi pripraví miesto a pošle do tvojej rodiny svojich bračekov a sestričky....

Nuž aj to je Božie tajomstvo....

Boh nám dáva anjelov, aj keď z času na čas o nich nestojíme...

Dobre vie, že ich potrebujeme.... aj keď nám to vôbec  nie je jasné.