Neviem, kto ma má tak rád, či komu na mne tak záleží, že mi občas dá za stierač auta malý lístok...
Nie, nejde o reklamné letáky... tie pravidelne dostávam do schránky na bráne, ale o lístky s citátmi, ktoré mi z času na čas vyčaria na tvári úsmev či smútok... alebo ma vyprovokujú, aby som rozhýbala svoje mozgové závity...
Tak napríklad na lístku, ktorý som našla za stieračom auta v piatok je napísané:
„A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“
Za posledné tri dni som stretla niekoľko ľudí, ktorým som nevedela dať odpoveď na ich štipľavé otázky týkajúce sa cirkvi...
Pozerala som do pohoršených, zmätených, či nahnevaných ľudských tvárí oháňajúcich sa perzekúciou v cirkvi.... Ich pohľad bol zameraný na podporu tých, ktorí v poslednej dobe museli odísť zo svojej služby....
Okrem iného na moju adresu predniesli slová: „Vieme, vy by ste o týchto veciach nemali písať...“
Nuž nemala.... A ani nebudem....
Ale za to napíšem nadstavbu „tejto rozbúrenej rieky, postavenej na ľudských názoroch“.
A pozývam vás, aby ste stavali so mnou.
Vystúpme vyššie. Nad „poschodie kňazov, biskupov, či svätého otca,“ ktorých mená sa skloňujú v rôznych pádoch či už z úst cirkevných predstaviteľov, laikov, či neveriacich....
Vystúpme k Bohu a k jeho Slovu. K tomu, ktoré som našla za stieračmi auta.
On je ten, ktorý preosieva svoju cirkev a preosieva srdcia...
Do svojho sita berie srdce každého z nás... a to nie preto, aby nám ublížil. Ale preto, aby z nás zmyl, oprášil to, čo k nám nepatrí....
Ak chceme žiť naozaj v pravde, ak chceme byť preosiati, vložme na do jeho sita z dôverou a s modlitbou: „Bože, ty chceš zachrániť veľa sŕdc, daj aby sme správne načítali udalosti posledných dní a nášho života.“
Nie, nechcem sa hrať na múdru... a priznávam, že nerozumiem Bohu a nepoznám jeho logiku. Mám však skúsenosť... Skúsenosť lásky.
Tam kde nemôžu či nechcú pomôcť ľudia, lebo sú slabí a možno aj pohoršení, či oklamaní... tam pomôže On. Boh.
Pomôže svojim maličkým niesť kríž, vlastne to, čomu ani oni sami nerozumejú.
A pomôže rovnako. Všetkým.
Spomínam si, ako som sa obrátila k Ježišovi s pre mňa nevyriešiteľným problémom: „Neviem, si dať rady. Potrebujem maliara. Ja nevládzem maľovať steny nášho domu...“ A o dva dni som stretla na chodníku človeka, ktorý mi s radosťou pomohol.“
Aj Ježiš hovorí: „Bude vás učiť sám Boh...“ Nuž nechajme sa v týchto dňoch viac poučiť od neho. A hovorme Bohu o svojich srdciach, nech nás chráni pred zatrpknutím, pohoršením... ba naopak, nech nám dá silu žiť s Ním tam, kde sa nám iní smejú....
Je čas, aby sme to čo „nechápeme“ spojili s výstupom tam hore, a snáď i uverili, že Boh vie čo robí a že si bude chrániť všetkých svojich – veď sme v tomto svete maličkí..
„Pane Ježišu prosím ťa, naplň svojim svätým Duchom nášho svätého otca, pápeža Benedikta. Daruj mu pokorných, teba milujúcich spolupracovníkov, aby boli požehnaním pre každého človeka.
Obdaruj biskupov a kňazov svojou láskou a vlož im do srdca túžbu, aby ťa nanovo nasledovali, aby ťa chceli poznávať stále viac a viac, aby boli ponorení v tvojej prítomnosti a tak sa stávali požehnaním pre celý svet. Daruj im ľudskosť, lebo práve ona im otvorí cestu do duší mnohých ľudí.
Pane Ježišu, a prosím aj ľudí, ktorí sledujú život kňazov a počúvajú rôzne správy z cirkvi. Za tých, ktorí hodnotia život svojich pastierov a už dovolili, aby sa v ich srdciach usadilo pohoršenie a hnev. Buď im milosrdný. Pošli im ľudí, ktorí im ukážu cestu späť...
Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, daj aby sme sa učili od teba a zmiluj sa nad nami.
Odpusť nám, ak sme niekoho pohoršili, alebo zarmútili. Ak sme niekomu svojim správaním či konaním zahatali cestu do neba... a preosej nás... aby sme boli čistí pred tvojou tvárou. Amen.“
