„No mám, čo budem tajiť,“ hovorím s úsmevom školáčke Martinke. „A ty to odkiaľ vieš,“ naťahujem ju. „Od tety,“ hovorí nahnevane. „Povedala, že si ste si adoptovali dievčatko. Kedy sa k vám nasťahuje?“

Aj vy ste zvedaví???

Prezradím vám, že to naše dievčatko sa ku nám „nasťahovalo skôr“ ako sme si ho „adoptovali.“

Prišlo do srdca ako myšlienka, že by sme mohli pomôcť....

Boh si jednoducho vybral „obyčajne – neobyčajnú“ Ilavu a poslal nám tam don Bosca.

Fakt, nevymýšľam si.

To len vy myslíte na kňaza z Turína, ktorý založil saleziánov.

Ten náš don Bosco je Ind, kňaz, ktorý študuje v Európe.

Prišiel a rozprával o svojom bratovi tiež kňazovi, riaditeľovi sirotinca svätého Jozefa, ktorý sa stará o 150 detí...

Nuž slovo dalo slovo a vznikla „ilavsko – indická adopcia detí z farnosti Chanubanda.“

A tak pomáhame ako vieme.

A hoci to naše adoptované dievčatko nebude bývať v mojej izbe, pripravili sme mu ten najkrajší domov aký máme – naše srdcia.

Pomáhame mu ako vieme... peniazmi... modlitbou.... spomienkou.....

Ozaj ono má aj meno. Volá sa Lillygrace.

Viac o tomto projekte si môžete prečítať na www.adopcia.eu

Ak chcete, pridajte sa k nám....

Veď Ježiš pre každého z nás nechal svoje slovo: „Čokoľvek ste urobili mojim maličkým, mne samému ste to urobili.“

Požehnaný čas... a hor sa do práce – do pomoci jeho maličkým.

Je ich okolo nás vždy dosť.