Nič prieborné, chcem si tu len pridať svoje dve staršie skladby, ktoré som dávnejšie nahral.

Hurikán

Je to zvláštne, už istý čas, vidím na svete len to strašné.
Vážne, neviem často ako ďalej, niekde to asi viazne.
A viac nie, povedal som si, vzťahov bolo dosť, budem do morku kosti zlý,
a koľko je vo mne zlosti, márnosti a či falošnosti?
Dávam si masku na tvár, potláčam tie pocity a potom si tu ty,
ktorá chce na nich stavať svoje vzdušné zámky,
A tie jazvy na srdci? Sú mi ako zámky.
Keď každý žiada po tebe výkony, no nik už nehľadí na známky.
Neocení, nepohladí ničím na duši, ostávajú len pohľady a nadávky do uší.
Dvaja blázni v tomto zvrhlom svete, čo trávia spolu večery na nete,
v nejakej inej realite. Opustený vo svojej izbe na byte.
Intuícia versus rozum, sila ducha versus konzum.

Sme tak podobne odlišní, odlišne podobní,
narodili sme sa, sme tu, o tom sme nerozhodli.
Každý musí kráčať svojou cestou, spraviť si svoj priestor.
Vieš ako to chodí, no nezmeníš to.
Sily neraz dochádzajú, sme tí, čo sa ich v modlitbe a Bohu nájsť pokúšajú.
A mnohé veci nás v živote pokúšajú.
Padneme neraz, no neboj sa opäť vstať teraz.
Nejeden trapas nám určil v živote tvrdý zápas,
ale ten trapas čaká K.O. a my budeme O.K.
tak sa smej, slnko sa objaví aj zajtra na oblohe, hej?
Len tomu ver! Nič ťa nedá dolu, si ako hurikán!
Zmetieš všetko. Nepoddaj sa dočasným zmätkom.
V tichosti nájdi tú silu v sebe, tá už od začiatku
drieme v tebe. Len tomu ver! Spolu nájdeme ten správny smer.
Rozpory sú preto, lebo človek nemá v duši ten pravý mier.

There's always somebody who really wants to make you fall,
but you can rise above, rise above it all.
Don't listen to the lies tryin' make you feel so small,
cause you are the Huricane, ridin' through the storm.
Ridin' through the storm.

Supernova

Povedz mi, čo je druhá šanca,
nikde ju nevidím, spoločnosť zo mňa robí štvanca.
Často si vravím, že už nemám čo stratiť,
mosty sú spálené, nie je sa kam vrátiť.
Cena za chyby je príliš vysoká, nedá sa splatiť,
obzvlášť keď každý druhému ťahá smietká z oka,
no svoje vlastné brvná nevidí.
Chcel by sa dostať niekam, a pritom len závidí,
nenávidí, pýtam sa, či dá sa čakať iné od ľudí?
Po páde vstávam z prachu ako ten čo nesie si svoj kríž.
Hádžte si do mňa kamene, nehľadám pred nimi skrýš.
Štastie neuchopíš kým sa nevzchopíš, neskôr to pochopíš,
keď problémy raz navždy potopíš, a potom poletíš nad nimi,
zmažeš všetky viny, vyliečíš sa z tejto rakoviny,
a narodíš sa znovu ako nový človek. A urobíš zo seba supernovu!

Jedinečná hudba, ktorá ma ťahá hore,
verím, že lepšie časy sú už na obzore.
Je to len na tebe, pozri sa na oblohu, kde tých hviezd je more.
Buď supernova, čo ožiari tento svet!
Rozptýli temnoty, ktoré zachvátili tvojho srdca stred,
a vnímal si už iba šeď. Nájdi silu, ktorá ťa poženie vpred.
A je ťažké odpustiť, tak ťažké odpustiť,
od toho zla upustiť, nechať ho v láske rozpustiť.
Zložiť to jarmo, ktoré si nesieme.
A aj keď nám nič netreba, tak veľa si toho berieme,
a nevieme, že už zajtra možno odtiaľto pôjdeme,
a viac tu nebudeme. Pamätaj, že po narodení si plakal,
ostatní sa tešili, tak pri tvojom odchode, aby si sa ty radoval,
a iní slzy ronili. Druhá šanca nič nestojí,
len jedno srdce, vytvor cestu k nemu, vyrovnaj tie kopce.