Keď sme boli so snúbencom minulý rok na Campfeste, počas jedného workshopu ma uštipol ovad. Strašne to štípalo a svrbelo zároveň a nejako to neustupovalo. Napriek tomu som si užívala Božiu prítomnosť, ktorá bola na festivale. Bola tam obrovská atmosféra lásky – Božej a aj medzi ľuďmi. Štípanec som si natrela gélom po uštipnutí, ale stále som ho tam mala. Neviem či už v ten deň alebo na druhý deň, som si všimla, že ten štípanec ma už nebolí a ani tam nie je. Ešte som si po nohe na tom mieste šúchala rukou, ako sa mi to nezdalo, že je preč. Nikde nič. Tešila som sa, že Božia prítomnosť, ktorú som tam prežívala, ma uzdravila od bolesti a úplne sa to zahojilo.

Keď som sa vrátila domov z Campfestu, už som v „domácom prostredí“ nebola taká radostná a duchovná. Síce som stále chválila Ježiša za to, čo som cez ten víkend prežívala, ale medzi ľuďmi, ktorí nie sú duchovne naladení, sa mi asi nepodarilo zostať tak blízko v Božej uzdravujúcej prítomnosti – pri Ježišovi a ten štípanec sa znova objavil a zasa svrbel. Bolo to pre mňa veľkým svedectvom, ako Božia prítomnosť koncentrovaná na jednom mieste, dokáže uzdraviť aj takúto maličkú vec. Je dôležité tráviť čas s inými ľuďmi, ktorí hľadajú Krista :).

Okrem tohto svedectva... Chcem Vás povzbudiť, aby Ste na Campfest išli. Ja som to odkladala niekoľko rokov. Veľakrát mi ľudia o Campfeste hovorili, až som sa minulý rok rozhodla ísť. Modlila som sa za to, lebo boli tri prekážky. Jednou bola práca. Mala som voľný iba víkend, pričom Campfest začínal už vo štvrtok. Druhá - nemala som stan a nemala som ani odvoz. Ohľadom stanu sa mi ozvala kamarátka, že existujú stanové podsady, ktoré sú už na mieste. Odvoz sa vyriešil tak, že sme šli pekným autom z požičovne a z práce som odišla v piatok poobede a večer sme už boli na chválach skupiny HMLA. :) Pán Boh sa postaral... PS: Vidieť tú obrovskú atmosféru lásky stojí za to.

Barborka