Kamaratky ma pozvali na Campfest a nevedeli sme ani jedna do coho ideme :)

Pred festivalom som ochorela a tak som mala obavy ci ist alebo nie...ale vsetci aj moja mama mi povedali, ze aj napriek tomu mam ist...tak som povedala znova, ze idem. Pri prvom hlavnom programe som tam len tak stala ked hrala kapela ESPE. Ruky som mala v normalnej polohe, ale chcela som ich zdvihnut a uplne sa oddat Bohu, ale nieco mi v tom branilo. Teraz uz viem, ze to bolo moje uzavrete srdce. Ale Boh mi ho pocas celeho toho pozehnaneho casu postupne otvaral a zistila som mnoho veci. Ze som milovana, ze nie som sirotou, ze On je moj otec naveky. Aj keby sa cela zem zotrocila, on je naveky so mnou a nik to nezmeni, nik to nemoze zmenit. Pocas niektorych vecernych chval mi povedal, ze sa nemam bat milovat, ze sa oplati milovat aj ked sa ti to nevrati spat, aj ked vies, ze to bude boliet. Povedal mi, ze mam rozvyjat svoj talent a tak teraz citim, ze to chcem, lebo svojimi talentami mozeme ukazat celemu svetu aky je ON velky a mozeme ukazat, ze ON v nas zije a my zijeme pre Neho. Povedal mi, ze najprv mam chciet budovat vztah s Nim a az potom s chalanom. Pocas dalsich dni po Campfeste si uvedomujem, ze fyzicku unavu, chorobu a vsetko telesne prekona len Jeho pokoj a laska v srdci. Teraz uz viem, ze ocistil a stale ocistuje moje rany, ze On jediny Ti moze dat silu odpustit tym, ktori Ta najviac zranili. A pomoze Ti prekonat nemozne, lebo s NIM nie je nic nemozne. Dal mi spoznat aku silu ma zehnat si navzajom a modlit sa za druhych. Na konci festivalu som Mu naplno otvorila srdce, povedala Mu, ze chcem, aby bol v mojom zivote na prvom mieste a hlavne pocas poslednych chval mi uz nic nebranilo, aby som mohla zodvihnut svoje ruky pre Neho a uplne CELA sa Mu oddat s pocitom, ze viem, ze som milovana. Naveky.