Na Campfest sme prišli spolu s mojim mužom len na 2, resp. 1,5 dna. Mal to byt spoločný čas, ktorý sme chceli stráviť len my dvaja, bez deti.

Minulý rok sme boli na Campfeste tiež, ale prežívali sme asi najťažšie obdobie nášho manželstva. Vtedy sme sa na Campfest vybrali tiež ako akciu len pre nás dvoch, načerpať inšpiráciu a nádej.

Na Campfeste 2014 sa ale naša situácia v manželstve totálne vyhrotila - asi tak, že som s plačom prišla do stanu našich priateľov s tým, že už končím a idem sa dať rozviesť, pretože ďalej nijakým spôsobom nevládzem. Bola som úplne na konci so silami. Nevedela som ako bojovať s depresiou a beznádejou, ktorá bola okolo nás. Našťastie mi naši úžasní priatelia veľmi tvrdo a rozumne prehovorili do duše , takže som sa rozhodla isť ďalej, ale bola to vyslovene len záležitosť rozumu a nejakú veľkú vieru na zmenu som nemala. Ten Campfest zostal v mojom srdci zapísaný ako čas bezradnosti a zúfalstva. Branko mi vtedy povedal, že sa na Campfest už nikdy nechce vrátiť.

Po Campfeste 2014 manžel na radu viacerých ľudí (duchovných poradcov z Campfestu aj našich priateľov) navštívil psychológa, ktorý mu nastavil medikamentóznu liečbu a tá vďaka Bohu zabrala.

V septembri 2014 dostal prácu v Bratislave a odvtedy chodí viac-menej pravidelne na týždňovky.

Čiže najdôležitejšie „vonkajšie“ problémy sa vyriešili, ale môj vzťah k Bohu zostal aj tak akýsi vlažný. Stále bol medzi Bohom a mnou akýsi pocit viny a hanby.

Na Campfest 2015 som aspoň ja prišla aj preto, aby sme sa ako Elizeus vrátili na miesto, kde sme stratili „sekeru“ (2Kr 6, 1-7) – v tomto prípade asi dôveru v Boha, že môže okamžite zasiahnuť.

Ešte počas sobotňajších dopoludňajších chvál bolo hovorené, že máme dať Bohu všetko – a ja som si uvedomila, že vlastne ani nechcem. Na jednej strane ma to lákalo, na druhej strane som si vravela, že Boh určite nemá pre mňa všetky tie dobré veci. Ja už musím zostať ako som.

Napriek tomu mi dal Boh počas chvál jeden obraz.

Videla som veľmi špinavé dievča/mladú ženu. Bolo úplne zablatené. Nebolo na nej kúska tela, ktorý by nebol pokrytý vrstvou čierneho blata. Dokonca po ne niečo behalo, neviem, či na sebe nemala dokonca pijavice. Prišiel k nej Ježiš. Začal ju čistiť. Najskôr hlavu – objavili sa dlhé kučeravé špinavoblonďavé vlasy niečo niže pliec. Ako sa jej dotýkal, špina mizla a postupne sa odhaľovala nádherná žena v krásnych smotanovobielych dlhých šatách so širokou sukňou prešívaných zlatom. Keď bol uprostred a dievča bolo čisté do pása, odstránil malého hada, ktorý bol skrútený na jej hlave a pokračoval, kým nemalo čisté dokonca aj nechty a každú časť pod šatami. Opásal ju čipkovanou stuhou, tiež vyšívanou zlatom. Potom jej podal ruku – šla za ním. Tam, kde vkročila sa začal prejavovať život. V stopách jej krokov vyrástli kvety. Prichádzali poľné zvieratá, aby sa prišli pozrieť. Stromy okolo boli zrazu viac zelené. Začali spolu tancovať – sršal z nej život, šťastie, akoby slnečné lúče. Dokonca sa v tom tanci začala vznášať – najskôr len nízko, neskôr vyššie nad stromy. Tam kde nasmerovala ruku prichádzalo požehnanie.

Keď som toto všetko videla, pomyslela som si fajn – potešilo ma to, ale zostalo to všetko na povrchu.

Sobotný večer som takmer prespala, až kým sa nezačalo slovo J. Buca. Akoby ma Boh zrazu prebudil – jeho obraz strapca odtrhnutého od vínneho kmeňa ku mne prehovoril. Uvedomila som si, že som strašne veľa vecí robila z vlastných síl a takto potom vyzerám.

Veľmi na mňa zapôsobilo svedectvo slovenského worship leadra – vtedy som si uvedomila, toto je aj o mne. Aj ja robím veci pre formu, no teraz sa aj ja sa chcem priblížiť k Božiemu srdcu. Počas nasledujúcich chvál mi doslova preblesla ohromujúca myšlienka – ak Boh niečo ponúka, blízkosť s Ním, nový život, nové napojenie, prezbrojenie – nie je to len pre iných – JE TO AJ PRE MŇA. On nie je Boh, ktorý by ma trápil tým, že by mi ukazoval, čo môžu mať iní a nedal by to aj mne. Toto predsa nie je On, ON VŠETKY DOBRÉ VECI MÁ AJ PRE MŇA – napriek tomu, že ho poznám už 20 rokov, môžem začať znova od začiatku.

Vtedy akoby mnou prenikol elektrický prúd. Cítila som, ako sa Boh až fyzicky dotkol až najhlbšieho kúta môjho srdca – bol úplne v ňom a premieňal ma a čistil ako to dievča z obrazu. Cítila som, že som dostala reštart, úplne všetko očistil a opäť som Jeho čistá dcéra. Ťažko to popísať slovami, Boh sa jednoducho dotkol najhlbšej a najvnútornejšej časti môjho ja a úplne ma premenil – povedané Campfestovým slovníkom – dal mi novú DNA.

Keď som potom kričala a spievala na Jeho chválu, iba sa potmehúdsky usmieval – verím, že sa tešil, ako ma v ten večer prekvapí. BOH JE PROSTE ÚŽASNÝ, NÁDHERNÝ A FANTASTICKÝ.

A naviac som dostala bonus- veci, ktoré som robila z vlastnej sily, som mu mohla odovzdať s tým, že ich zvládnem, ak budem v Ňom.

Tento dovetok píšem už  pár dní po Campfeste. Premýšľala som, ako bude vyzerať môj ďalší život –  prišli pochybnosti o tom, či sa nedostanem späť do pôvodného stavu, nebolo to len pár nádherných chvíľ, ktoré časom vyblednú? Boh ma opäť uistil o tom, že nie je ten, ktorý mi ťahá medové motúzy popod nos – pár dní čistoty a potom opäť špinu. Boh má pre mňa nový, čistý celý život. Je dobré si pripomínať úžasný Boží dotyk ako prejav nádhernej, neskutočnej milosti, ale život v Ňom je tu jednoducho nastálo.