“Bože, buď milostivý mne hriešnemu.”

Mnohí z nás poznáme text z evanjelia o mýtnikovi a farizejovi v chráme.

Obaja prichádzajú k Bohu, farizej so slovami:
“Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.”

Mýtnik však vyslovil iba jednoduché: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.”

Ježiš neponecháva túto situáciu na naše zváženie, nedovoľuje nám vybrať si, kto z týchto dvoch je lepší človek. Všetko to, čo robil farizej, bolo dobré a správne. Presne tak to malo byť. To, čo robil mýtnik, zďaleka také dobré nebolo – mýtnici boli predsa známymi zlodejmi, klamármi, ktorí zradili svoj vlastný ľud a pracovali pre Rimanov. Preto nimi pohŕdali, a preto nazvať niekoho mýtnikom bolo vlastne nadávkou.

Budem veľmi konkrétna. Myslím si, že sme veľmi presiaknutí dojmom, že si môžeme dovoliť prichádzať k Bohu ako ten farizej a chváliť sa, v čom všetkom sme lepší od tých druhých. Ak si čo i len raz za týždeň pozrieme televízne noviny, a máme aký-taký prehľad o politickej situácii na Slovensku, veľmi rýchlo získame dojem, že môžeme na niektorú stranu alebo konkrétnu osobnosť, ukázať prstom a vysloviť (alebo si pomyslieť) “vďaka Bože, že nie som ako títo (tento).”

Ak sa za voľby budeme modliť s postojom farizeja, ak budeme súdiť a nenávidieť politikov, pohŕdať nimi, alebo čo i len vidieť samých seba ako tých lepších, požehnanie nepríde. Naša vlastná pýcha ho zastaví. Teraz možno poviem otvorene niečo, čo mnohých v tomto kontexte znechutí: ty, ty jednotlivec, ktorý si sa zaviazal modliť sa za túto krajinu, máš milovať. Milovať aj nepriateľov (ak už niektorých politikov vnímame aj takto).

Kvôli tomu, aký postoj má Ježiš, nemôžem súhlasiť s názorom “za politikov, za tých sa ja modliť nebudem. Tí si to nezaslúžia.” Tento pohľad je plný odsúdenia, na ktoré nemám právo. Aj ja som klamár (nemôžem povedať, že som nikdy neohla pravdu, ak išlo do tuhého…), hriešnik (kto z nás ním nie je, však?) a často zákonník, ktorý len trvá na dodržiavaní pravidiel a zabúda na lásku. Namiesto lásky bývam sebecká, namiesto odpustenia mnohokrát súdim, namiesto milosrdenstva by som chcela pre iných spravodlivosť (ale pre seba predsa len radšej milosrdenstvo ).

Jediný správny postoj modlitebníka, a to už nehovorím svoj názor, ale Ježišov, je postoj mýtnika. Aj my sme dostali príležitosť 40 dní rásť v postoji “Bože, buď milostivý mne hriešnemu!” Modlím sa, aby Boh hovoril k našim srdciam a počas našich modlitieb a pôstov z nich vytrhal všetky korene pýchy, nelásky, pohŕdania a súdenia, a vsadil do nás lásku, milosrdenstvo a súcit. Prosím, aby táto krajina bola zmenená tým, že nás zmení vzťah s Bohom. Prosím za teba, aby Jeho láska vypôsobila v tvojom srdci lásku. Aby sme o sebe mohli pokojne povedať, že sa modlíme a postíme, “… lebo nás ženie Kristova láska.”

“Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.” Lukáš 18, 13-14