Úzka brána je pokora pred Nekonečnou múdrosťou a Nekonečnou láskou Boha - uznanie nedokonalosti svojej múdrosti a lásky oproti Jeho múdrosti a láske. Dokážeš vôjsť touto bránou? Ak áno, si šťastlivec... :)
Do pokory pred Nekonečným sa však dá vôjsť iba vo viere, že Boh je skutočným Bohom - dokonalosťou v každom dobre, a že ja som iba človek, no Ním tak veeeľmi milovaný. Preto mnohí budú chcieť vôjsť úzkou bránou no nebudú môcť. Zabráni im nevera - neuveria, že Boh je nekonečne múdrejší ako oni, nekonečne milujúcejší ako oni atď. Preto všetko vo svojom živote radšej urobia podľa svojej múdrosti, podľa svojej "lásky". Tým pádom nebudú môcť vstúpiť do pokory pred Bohom a nedovolia Bohu postarať sa o nich s jeho nekonečnou láskou a nedovolia mu viesť ich s nekonečnou múdrosťou po správnych cestách života, vedúcich k nekonečnému šťastiu v nebesiach - tak veľmi uzučkých, kde treba v každom momente stúpiť presne na jedno miesto - ani krok napravo ani naľavo - teda povedať presne to, čo je najlepšie povedať a urobiť presne to, čo je najlepšie urobiť, inak sa šliapne vedľa a veci sa rozbijú a nasleduje krutý pád a človek sa prepadne do menšej či väčšej priepasti. Preto široká brána a cesta vedie vždy k smrti - sebazničeniu - teda robiť si, čo sa mi zachce, rozprávať, čo sa mi zachce, keďže často nemám ani poňatia, kam to všetko vedie, pretože nie som schopný vidieť všetky dôsledky svojich slov a skutkov.
A preto veriť, že jediný Boh vie a vidí uzučkú cestu šťastia, znamená vojsť do pokory pred Bohom teda do tej úzkej brány a každú sekundu načúvať jeho hlasu a sledovať ho, kam kráča, a tak sa ochrániť pred pošmyknutím sa a prepadnutím sa do malého či väčšieho sebazničenia, hoci Božia cesta paradoxne často vedie cez utrpenie a bolesť, no cez bolesť, ktorá má hlboký zmysel a cenu.
Múdrosť Boha nekonečne prevyšuje tvoju múdrosť, láska a starostlivosť Boha o teba nekonečne prevyšuje tvoju biednu lásku a schopnosť postarať sa o seba a svojich milovaných. Prijmi to s pokorou a dôverou v Neho.
Kráčať po úzkej ceste totiž znamená neustále sa rozhodovať pre Krista, pre Jeho slová, pre Jeho rozhodnutia a jeho skutky ako tie naj naj naj pre teba aj pre iných okolo - každú minútu, každú sekundu. Nikdy to však nemáš vyhraté - pýcha je vždy pripravená povedať v akomkoľvek momente, že ty predsa lepšie poznáš situáciu ako On, viac miluješ svojich milovaných ako On... a preto ty lepšie vieš, čo treba povedať či vykonať. A v tejto svojej "múdrosti" narobíš toľko chýb a môžeš stratiť tak veľa!
Preto je tak veľa tých, ktorí vchádzajú širokou bránou a idú širokou cestou svojej vôle, svojich predstáv o živote, po ktorej si môžu kráčať naľavo a napravo, koľko len chcú. No cesta k šťastiu je jasná, pravda je len jedna, a preto krok napravo či naľavo môže kedykoľvek znamenať úplné stratenie sa v tme, v hmle, v priepasti a už sa nikdy nevrátiť na správnu cestu a stratiť kvôli nie najlepším slovám a skutkom aj tých najbližších...
Preto buď opatrný - ku šťastiu vedie iba úzka brána a úzka cesta slov a skutkov samého Boha. Je však tak mnoho tých, ktorí budú chcieť vstúpiť, no nebudú môcť kvôli svojej nevere a pýche a tým pádom zostanú vonku - mimo kráľovstva nebeského. A Boh ich nespozná, pretože oni nespoznali Jeho, pretože Boha možno spoznať len vstupujúc do pokory, do odovzdanosti do Jeho rúk, do Jeho lásky, múdrosti, odvahy a tým pádom sa s ním na ceste k večnosti skutočne stretnúť a nechať sa Ním k tejto nekonečne šťastnej večnosti viesť.
P. Robert Balek SVD
