Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
(Mt 16, 13-20)
Ježiš povedal Šimonovi Petrovi: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach."
Kedy sme ja a ty "blahoslavený"? Má naša blaženosť aspoň niečo spoločné s našim postojom voči Ježišovi?
Stretla som tento týždeň mladých ľudí na námestí svedčiť o Ježišovi. Ich blaženosť zo stretnutia a spoločenstva s Ježišom žiarila v tvári?
A čo my? Vidieť našu blaženosť na nás? Ako my svedčíme o NEKONEČNEJ DOBROTE BOHA, KTORÁ SA ZJAVILA V JEŽIŠOVI?
Nech sme každý deň aspoň o krôčik bližšie k "Mesiášovi, Synovi živého Boha".