Ak sme k niekomu dobrí, zažíva od nás prijatie a lásku. Aké krásne je mať taký zážitok. Boh nikdy nemusí, a predsa je k nám dobrý. Mohol by mať tisíc dôvodov na to, aby nám nepreukázal alebo odriekol svoju dobrotu, ale aj tak si vždy vyberie, že nám nanovo odpustí, požehná, pomôže.

Aké sú naše kritériá pre to, ako a ku komu sa budeme správať milo ?

V spoločnosti, v rodine, škole, na pracovisku sme si zvykli na procíp: Odmeňujeme tých, ktorí si to zaslúžia. To by bolo v poriadku v oblasti odmien za nadprácu a podobne, ale čo sa týka dobroty nášho srdca, ktorá sa mení podľa zásluh, tu už problém nastáva. 

Ak sa chceme inšpirovať Ježišom, naším najväčším vzorom, musíme sa pozrieť na to, ako a komu prejavoval dobrotivosť On. Vošiel k mýtnikovi, uzdravil ochrnutého v sobotu, zastal sa Márie Magdalény, dokonca jej zachránil život, urobil zázrak v Káne, hoci to bolo "mimo Jeho plánovaného termínu". Všetko to boli ľudia, ktorým Ježiš nič nedlhoval, nič pre neho neurobili, ba možno veľakrát žili proti Jeho prikázaniam... Miloval ich, preto nemohol inak, ako byť k nim DOBRÝ.

Ak rozmýšľame, aký dobrotivý bol Ježiš k tým, ktorí ho zraňovali alebo "podrazili", odpoveď nájdeme v geste, ktoré preukázal Ježiš Judášovi: namočená smidka sa podávala tomu zo stolujúcich, ktorému sme zvlášť chceli prejaviť svoju lásku a úctu. Ježiš bol dobrotivý do poslednej šance, do poslednej chvíle.

Sv. Ján z Kríža hovorí: "Kde nie je láska, daj ju tam a znova ju tam nájdeš." A znova Ježiš hovorí: "Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým" Lk 6, 32-35

Prečo je to také dôležité? Lebo sa nemáme dať premáhať zlom, ale dobrom premáhať zlo.  Inak by sme sa v podstate stali rovnakí so zlom- veď nenávisť, neochota či neprajnosť nikdy nepramenia v láske ani v Bohu. 

Jedna inšpirácia od sv. Terezky z Lisieux: V kláštore bola istá sestra, ktorá Terezke strpčovala život a Terezka ju úprimne nemala rada. Mala s ňou dokonca taký problém, že keď daná sestra vošla, Terezku od odporu až striaslo. Napriek tomu sa k nej Terezka správala zakaždým veľmi milo. (Mohlo by sa nám to zdať ako pokrytectvo.) Jedného dňa to tá sestra už nevydržala a otvorene sa Terezky opýtala, prečo sa k nej správa tak milo, keď na to nemá žiaden dôvod, ba práve naopak. Terezka jej odpovedala: Každý deň mám na výber dobro a zlo. Lásku a nenávisť. Ja som sa rozhodla vyberať si vždy dobro.  

Dobrotivosť teda znamená zasievať dobro a lásku za každých okolností bez podmienok... Riadna výzva lásky :) 

Tieto riadky sú inšpirované knihami: Dar lásky: Max Lucado, Larry Richards: Odovzdaný!