Boh hovorí. Tak, aby sme Mu porozumeli. Rôznym spôsobom. Mocne. Aj keď to nečakáme.... Krátku chvíľu, ktorú sme si s manželom v pracovný deň utrhli pre seba, sme sa rozhodli stráviť „po mužsky“- dobrodružstvom objavovania miest, kde sme ešte neboli a zobrali sme so sebou aj dobré čítanie, aby sme tam mali čo robiť.

Sadli sme do auta a zabočili za mesto smerom, ktorým nikdy nejazdíme, pretože tam nič nie je :) Teda- mysleli sme si...Keďže kedysi to bol priestor zabratý vojenským územím a podliehal prísnemu zákazu vstupu, na mnoho rokov sa stal nedostupným a my sme aj teraz trocha cítili, že tu nie sme až takým žiaducim elementom...Po chvíli nepohodlnú panelovú cestu vystriedala asfaltka v dobrom až výbornom stave a ja som si aj za naše auto vydýchla :) Prešli sme pár kilometrov v nádhernej divej prírode a potom to prišlo ! Boh a Jeho prekvapenie.

Objavili sme- hádam najmenší kostolík na Slovensku, o ktorom som hneď vyhlásila, že to nie je „taký normálny kostol, ale iba maketa“ :) A to som si aj myslela- vyzeral ako kostolík pre bábiky. Obrovské prekvapenie ešte len nasledovalo- skúsila som len tak nevedomky stlačiť kľučku dverí a dalo sa vojsť---a dokonca aj cez ďalšie malé drevené vrátka až úplne dnu, bolo tam zopár mini-lavíc, ruženec, oltár, kríž a ON ... Dostal ma tým, že má stále otvorené, aj keď ja by som to vôbec nečakala a chce ma pustiť ešte bližšie až úplne blízko k Nemu. Boli sme premožení Jeho výrečnosťou v tomto Jeho malom zázračnom chráme, naplnení Jeho prijatím a ešte teraz cítim radosť a úžas z toho, že sme tak veľmi---  VÍTANÍ ! 

P.S. : Všimnite si, aký malinký je ten kostolík na fotke ku mladým stromčekom, ktoré pri ňom vysadili :) / väčšinou sú stromy menšie ako veža kostola :) a v tej nízkej časti sa sedí...)