Na Slovensku sa nezvládnutý hnev toleruje ako samozrejmosť. Nikomu sa nepáči, ale každý ho berie ako prirodzenú súčasť života. Veď predsa nie sme anjeli, ktorí sú vždy milí a mierni, pokojní a vľúdni. Všetci sú „s tým v pohode“, kým nedôjde k vážnej ujme- na zdraví, na majetku, emóciách, v rodine, v manželstve.

Nejde tu len o násilníckych mužov, ktorí ohrozujú ženy a deti. Problém zvládať svoje negatívne emócie majú ženy rovnako ako muži, deti i starí. Kľúčom k tomu, prečo nás všetkých občas dokáže hnev prevalcovať, sa skrýva práve v pravom dôvode, prečo sa hneváme.

Výbuchy hnevu sú ako bolesti zuba

S výbuchom hnevu je to ako s bolesťou spôsobenou zubným kazom- je ostrý, neznesiteľný, neovládateľný...a jeho príčinou je niečo hlbšie. Ak sa zubu dotkneme niečím studeným, sladkým či horúcim, vystrelí hlboká bolesť: problém však nie je v zmrzline, káve alebo torte, ktorú sme práve zjedli. Problém je v diere v zube, ktorá často siaha až úplne k nervom a jediný spôsob, ako sa jej zbaviť, je dať si zub vyliečiť. Pri neovládateľnom hneve nie je náš hlavný problém v ignorantskom študentovi, uplakanom novorodencovi či  nespoľahlivom zamestnancovi, ide o „dieru v srdci“ – vnútorné zranenie, ktorého sa práve dotýka správanie ľudí okolo nás. To nás bolí a „hecuje“ vybuchnúť. Hnev je jednou z normálnych reakcií na niečo negatívne. „Hneváte sa, ale nehrešte.“ znamená, že svoje emócie by sme mali byť schopní ovládnuť tak, aby nás neviedli k nijakému hriechu.

 

Odhaliť „to skryté“ za hnevom

Čím skôr si dovolíme odhaliť, čo je za naším hnevom, tým lepšie pre nás i naše okolie. Metód je niekoľko, no ich podstata je tá istá: nechať úprimne vytiecť celý prúd myšlienok až sa zastaví pri tej konečnej a pravej príčine nášho hnevu. Môžeme si zobrať papier a pero alebo niekde, kde sme sami a nemusíme sa báť, čo si kto o nás pomyslí, sa nahlas posťažujeme len tak pred sebou. Spontánne si potrebujeme odpovedať na otázku : „ Čo ma tak veľmi na tom štve?“ bez toho, aby sme niekoho ospravedlňovali. Veľmi často zistíme, že sa v skutočnosti hneváme na nejakú osobnú nespravodlivosť, ktorú sme zažili alebo je za našou reakciou strach, ktorý tiež plynie z nejakého vnútorného zranenia alebo vyčerpania. Náš tok myšlienok väčšinou prúdi od pôvodcu výbuchu hnevu ( dieťa rozbilo pohár a všade sú črepiny) k nejakej všeobecnej téze (nikto si neváži, že tu upratujem) až k podstate zranenia (presne tak, ako si moju pomoc nevážila ani mama, o ktorú som sa celý život starala a nepovedala ani raz „Ďakujem“).

Iné príklady:

• „Klientovi sa nepáči práca, ktorú som urobil, hoci som urobil presne, čo chcel. Neznášam tých ľudí, čo v jednom kuse vymýšľajú. Ani keby som sa ako snažil, nikdy nebudem dosť dobrý. Tak ako mi to dal zažívať celú strednú ten matikár.
• To moje dieťa ustavične plače. Už som alergická na jej plač. Keby aspoň v noci bola aspoň chvíľu ticho. Neznášam celé to materstvo. Som hrozná matka, ako som si to aj stále myslela.

Posledný, najpodstatnejší krok

Keď zistíme na čo a koho sa v skutočnosti hneváme, alebo čoho sa bojíme, potrebujeme Božiu milosť a pomoc, aby nás uzdravil a pomohol nám odpustiť. Tak ako pri spomínanom zubnom kaze nám nepomôže iba vedomie, že máme zubný kaz, ale problém prestane len, ak sa vyčistí a zablombuje- nie, ak začneme jesť na druhej strane!

K tomuto kroku si viac môžete prečítať v súvisiacich článkoch:

Vnútorné zranenia nielen vo vzťahu - princípy

Uzdravenie vnútorných zranení - princípy

MODLITBA ZA VNÚTORNÉ UZDRAVENIE

 

PS: Príčinou výbuchov hnevu môže byť aj nadmerné psychické, fyzické či duchovné vyčerpanie- v tomto prípade treba skutočne dostať všetky biologické potreby (spánok, pravidelné stravovanie, pitný režim, teplo, čerstvý vzduch...) do poriadku, znížiť stres a pravidelne si dávať pozor na oddych, v duchovnej oblasti vyhľadať pomoc skúseného duchovného poradcu či kňaza.

 

Zaujal ťa tento článok? Ak si myslíš, že by mohol zujímať aj iných, zdieľaj ho s ostenými na sociálnych sieťach.