Nedávno som sa na svätej omši uvedomila, aká som vlastne pomstychtivá. Nikdy síce nerozmýšľam nad tým, ako odplatiť iným to zlé, čo mi urobili, ale takmer stále mi napadne : „Veď, počkaj ! Za toto raz draho zaplatíš- a nič sa ti neodpustí !“
a myslím tým vážne na Boží súd. Keď som minule bola svedkom toho, ako ma jedna moja známa vedome podrazila, mala som v srdci i v mysli tie isté slová. Vtom mi jej prišlo ľúto uvedomujúc si, že je to človek, ktorý nepozná Boha a Jeho dobrotu, a že už urobila viacero vážnych bolestných chýb. Vtedy mi v srdci zaznelo: „Bože nezapočítaj jej to, čo mi urobila, ani ju za to, prosím, nesúď. Toto vynechaj, nežiadam si, aby bola za to potrestaná.“ A tak som si spomenula na to, čo urobil Ježiš, keď zomieral : „Otče, nezapočítaj im tento hriech, lebo nevedia, čo robia...“ Keď pôjdeš pomodliť sa a zapáliť sviečku na cintorín, oslobodíš jednu dušu pre večnosť a keď povieš Bohu, že si nežiadaš, aby súdil tvojich dlžníkov za to, čo urobili Tebe- mnohým skrátiš ich trest :) / mimochodom aj sebe-lebo nám bude odpustené "ako i my odpúšťame svojim vinníkom/
Prečo tak neurobiť už dnes / a zasa znova/ ? Odpusť tým, ktorí už zosnuli i tým, ktorí žijú a nežiadaj, aby sa im to vrátilo či už tu na zemi alebo v nebi .
„Bože, prosím, nepočítaj tým, ktorí mi ublížili, ich konanie voči mne za hriech, či už vedeli alebo nevedeli, že je to zlé. Odpúšťam im ich skutky, slová i zmýšľanie. Amen “