« Back

Pieseň o radosti zjavenia.

Pieseň o radosti zjavenia.

Radosť hľadania a radosť nájdenia. Traja králi videli svoju hviezdu, šli za ňou a našli radosť. Obráťme ich príbeh na seba. Každá cesta za ideálom si žiada sebazaprenie, vytrvalosť, nezlomnosť túžby. Nebuďme maloverní, veď hviezda svieti ďalej, nepohasla pre našu duchovnú biedu!

 

 

Keď umĺkli už unavené pery človeka,

obloha zvesť tú blahú rozhlásila do diaľav:

Hľa, z Panny čistej radosť sa narodila,

Kráľ večnej blaženosti ponížil sa k nám!

Tí traja vytušili zmysel tajný hviezd,

za tajomstvom sa bez váhania vybrali,

nestáli, šli, nestrnuli, hľadali,

za túžbou svojou šli, a preto radosť postretli,

v náruči rozochvenej Panny stúlenú.

Za túžbou svojou šli a neuhli

a preto mohli Radosť poláskať

a preto mohli Radosť k hrudi privinúť.

 

Stojíme nad priepasťou prázdnoty,

zmŕtvení, zarazení, nehybní

a naše prázdne vnútra mätežné

sa umárajú beznádejným čakaním.

A zatiaľ jasná hviezda novej Božej nádeje

sa ponad hmlistý obzor sveta zdvihla už!

„Lež naše srdcia vyprázdnené sú,

Necháme stopy večna  vôkol seba pretekať

A nedotknú sa nás a nevidíme ich!

Stojíme zarazení, zmŕtvení a nehybní,

Nadarmo svieti nová hviezda zjavenia!

 

Tí traja šli, hoc do neznáma, ale šli

a preto radosť, nekonečnú radosť zastihli!

 

 

autor: p. O. M. Lucký