O dochvíľnosti sa už toho veľa povedalo a to asi vo všetkých oblastiach, či už nášho pracovného, alebo súkromného života. Rozhodol som sa pre túto tému práve preto, lebo je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Asi nikto z nás nemá rád keď na vopred dohodnuté stretnutie prichádza druhá strana neskoro. A napriek tomu my sami máme tendenciu meškať. Robíme veci, ktoré sa nám na iných nepáčia. Po mojom rozhovore s lídrami niekoľkých spoločenstiev som zistil, že len 40% členov dokáže prichádzať na stretká načas. Je tiež zaujímavé, že práve títo ľudia sú v službe zodpovednejší a dokážu sa popasovať s problémami. Božie slovo nám hovorí, že kto je verný v málom, bude ustanovený nad mnohým. Vďaka takej maličkosti, akou je dochvíľnosť bude môcť Boh v nás budovať ďalšie veci, ktoré pre nás pripravil. Staňme sa dochvíľnymi už dnes, veď presnosť je výsada kráľov a my sme predsa deti Kráľa.
Ako sa cítiš, keď ľudia prichádzajú na stretnutie neskoro? A ako sa cítiš, keď meškáš ty? Rozdeľuješ stretnutia na dôležité a menej dôležité? Stretnutia, ktoré sú pre teba menej dôležité sa stávajú nepodstatnými z časového hľadiska? Ako sa cítiš, keď stretnutie, ktoré organizuješ sa stáva pre ostaných menej dôležitým?
Bloger: Radomír Lupták