Trochu recesie občas nezaškodí :)
Táto hra je pre dve skupiny. Na začiatku hry si všetci sadnú na zem tesne vedľa seba čelom na jednu stranu. Vznikne takzvaný sediaci had. Ten sa pohybuje takým spôsobom, že posledný člen hada sa postaví a presunie sa úplne na začiatok. Had sa teda posunie trocha dopredu.
Úlohou dvoch skupín je prejsť vyznačenú trasu. Tá vedie cestou necestou a je široká 2-5m. (Na trasu sa musia vojsť súčasne obidve skupiny). Dĺžka trasy je zvolená podľa dĺžky hada, najvýhodnejšia je asi okolo 100 metrov.
Vytvorte dvojice a zviažte im nohy – ľavú nohu jedného hráča s pravou nohou druhého. Vznikne vám hybrid s troma nohami. Je vcelku zábavné vytvoriť turnaj v behu na 10 metrov týchto kreatúr. Súťažia vždy dve dvojice oproti sebe – víťazná postupuje do ďalšieho kola. Aj beh štvoríc je zábavný, ale všetci budú radšej, ak v skupine bude aj zdravotník. Ak chcete hre pridať na zaujímavosti, nech súťažiaci bežia dozadu.
Hráči stoja v rade za sebou a všetci majú zaviazané oči okrem posledného, ktorý predstavuje vidiaceho vodcu psej svorky. Tento drží v rukách obidva konce povrazu, ktorým je skupina spojená. Každý zo svorky drží pravou rukou jednej časti lana, ľavou druhej. Po štarte je úlohou skupiny prejsť čo najrýchlejšie vyznačenú trasu – ideálny je slalom. Vodca svorky naviguje svoju skupinu pomocou lana, ktorým sú spojení. Pri hre sa nesmie rozprávať, štekať a zavýjať sa doporučuje.
Tak ako v rozprávke to išlo z dedkom dole vodou – od hrudy zlata, ktorú našiel v lese a ktorú vymenil za vola so záprahom, ktorého potom vymenil za osla, lebo nevedel riadiť voz, osla za košík vajíčok, lebo osol sa nechcel pohnúť z cesty, a keďže zakopol a spadol, jediné vajíčko čo ostalo vymenil za ihlu a ihlu pri preliezaní plota stratil. Úlohou hráčov bude činnosť presne opačná. Každé družstvo dostane ako vstupný kapitál jedinú ihlu. Behom 2 hodín sa majú snažiť vymeniť ju postupne za čo najhodnotnejšiu vec. Využívajú k tomu obyvateľov mesta alebo dediny, kde sa tábor koná. Na záver sa uskutoční výstava spolu s rozprávaním, čo sa ako a kde menilo.
Hráč sa postaví na štartovaciu čiaru a na pokyn vybehne ku kruhu nakreslenému na zemi, ktorý je vzdialený asi 15 metrov. Tam sa chytí jednou rukou za nos a druhú ruku prestrčí vzniknutým otvorom - (vytvorí chobot) a musí sa päťkrát otočiť na mieste tak, aby chobot smeroval k zemi a on opisoval kružnicu. Potom sa snaží čo najrýchlejšie dobehnúť späť do cieľa.
Hráčovi v strede kruhu zaviažeme oči. Ostatní sa pohybujú okolo neho, pokiaľ nepovie „stop“. Potom ukáže rukou na nejakého hráča v kruhu a prikáže mu, aby napodobnil hlas nejakého zvieraťa – mačky, psa, koňa, papagája, somára, myši... Hráč na koho ukázal to spraví, môže však klamať výškou hlasu, môže sa postaviť na špičky, aby sa zdal väčší, alebo si čupnúť nižšie. Hráč v strede háda, kto to bol. Ak uhádne, odhalený hráč ide do stredu kruhu, ak nie, pokračuje sa ďalej.
V prvej časti napíše každý človek na papierik štyri slová, ktoré by mali použiť ostatní pri vyznaní lásky. (Nech sa teda neobáva použiť slová ako buldozér, hydrogenuhličitan vápenatý, obchodný zákonník...). Tieto lístky sa pozberajú, každý si vytiahne jeden lístok a má minútu na to, aby vyznal lásku dievčine v strede (môže to byť i prezlečený animátor) s použitím všetkých vytiahnutých slov na lístku.
Účastník hry dostane za úlohu predniesť abecedu. Môže si zvoliť spôsob, ako ju prednesie, t.j. ako tragédiu, komédiu, horor, rozprávku pre malé deti, ako reportér na hokejovom zápase... Hodnotí sa originalita intonácie hlasu. Hráč nemôže použiť iné slová okrem hlások abecedy . Jednotlivé písmeno môže zopakovať koľkokrát chce.
Obmena tejto hry spočíva v tom, že namiesto abecedy sa recituje básnička z detstva, kúsok zahraničnej poézie, cestovný poriadok alebo nápisy na toaletnom papieri.
Hráči sedia na stoličkách vzdialených od seba asi 8 krokov a pozerajú rovnakým smerom. Povieme im, že ich úlohou je len trocha sa prejsť po trase obdĺžnika, ktorý má obvod 16 krokov. Vstanú teda zo stoličky, pôjdu 5 krokov dopredu, otočia sa doprava, spravia dopredu 3 kroky, opäť sa otočia doprava, urobia 5 krokov, zase otočka doprava a 3 kroky rovno. Teoreticky sa dostanú na to isté miesto, odkiaľ vstali, prakticky sa im to však nemusí podariť, lebo budú mať pri tom zaviazané oči. Jediné, čo im môžeme poradiť je to, aby robili rovnako dlhé kroky a snažili sa otočiť presne o 90 stupňov.
Pri prvej verzii hry môžeme hráčov inštruovať povelmi – t.j. vstať, 5 krokov rovno, vpravo bok, 3 kroky rovno, vpravo bok, 5 krokov rovno, vpravo bok, 3 kroky rovno, sadnúť. Vo väčšine prípadov hráči nejdú príliš rovno a tak po poveli „sadnúť“ začnú okolo seba šmátrať rukami a hľadať stoličku. Komu sa to skôr podarí, získava pre skupinu bod. V druhej verzii hry necháme rýchlosť pohybu na účastníkoch hry – ktorá skupina ukončí tento slepecký maratón prvá, vyhráva.