Nepovažujme Petra za hlupáka, ktorý svoju prostoduchosť kompenzuje prehnanou horlivosťou. Peter (i ostatní učeníci) sú triezvi realisti, ktorí majú dostatok informácií a dobrý prehľad o dianí okolo seba i o verejnej mienke, veď s odpoveďou na Ježišovu otázku, čo si o ňom myslia ľudia, nezaváhali ani na okamih. Títo obyčajní rybári by so svojím náboženským vzdelaním určite schovali do vrecka nejedného dnešného vysokoškoláka, ktorý podľa štatistických údajov patrí medzi Ježišových nasledovníkov. Peter a jeho kolegovia sa v náboženských otázkach orientujú veľmi slušne. Poznajú, čo je obsahom mesiášskych očakávaní, ktorými žije ich národ, a nie je žiadnou hanbou, že sa s nimi plne stotožňujú. Vidia, že Ježiš prejavuje veľký potenciál k naplneniu týchto očakávaní, a my vieme, že sa nemýlilia... Ježiš naozaj je prisľúbený Mesiáš. Kde sa teda stala chyba, že si Peter naraz vyslúžil také tvrdé pokarhanie len preto, že vyslovil Ježišovi svoj úprimný záujem a starosť o neho?

Peter síce uvažuje správne, ale iba v oblasti „ľudských vecí“. Pozná obsah pojmov, porovnáva ich so skutočnosťou a aplikuje ich na realitu okolo seba. (Napríklad: Vie, čo je obsahom pojmu prorok, vidí osobnosť, ktorá tomuto pojmu zodpovedá, a priradí jej označenie „prorok“.) Úplne správny postup. Všetci takto fungujeme. Na Ježiša sa však tento postup nevzťahuje. Je chybou vtesnávať ho do vopred pripravených kategórií: Mesiáš, Boží Syn, Spasiteľ... atď. „Božie veci“ si vyžadujú postup úplne opačný. Ježišova osoba totiž určuje, čo znamenajú slová ako Mesiáš, Boží Syn, Spasiteľ atď. Peter presviedčal Ježiša o tom, čo je a čo nie je poslaním Mesiáša, miesto toho, aby upravil svoju predstavu o Mesiášovi podľa toho, aký je v skutočnosti Ježiš. Peter však zďaleka nie je jediný, kto vo vzťahu k Bohu takto postupuje. Ako často sa my pokúšame vnucovať Bohu svoje predstavy, miesto toho, aby sme svoje zmýšľanie korigovali podľa jeho vôle? A zďaleka to neplatí len o takzvaných mesiášských tituloch. Neprisudzujeme väčšinou Bohu naše chabé predstavy o milosrdenstve, spravodlivosti, pravde, láske, starostlivosti... atď. miesto toho, aby sme svoje milosrdenstvo, spravodlivosť, pravdu, lásku, starostlivosť... atď. neustále prispôsobovali jeho parametrom?

Viď Mk 8,27-35:

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej, cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať...