Posledný týždeň pred Kvetnou nedeľou by sa asi nemohol začať lepšie než ako ho uvádzajú slová proroka Jeremiáša: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu...“ Naozaj, už prichádzajú dni, keď zmluvu, ktorú Pán uzavrel so svojím ľudom, nebudeme obdivovať s pohľadom upreným do minulosti. Kam máme teda upriamiť svoj zrak, aby sme túto novú zmluvu neprehliadli? Ktorým smerom máme obrátiť svoje kroky, aby sme nezmeškali dni, ktoré prichádzajú? Jeremiášovo proroctvo je na informácie pomerne skúpe. Neobracia našu pozornosť tým alebo oným smerom. Viac než zvedavosť, vzbudzuje v nás túžbu. „Takáto bude zmluva, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca...“ Do nášho vnútra a do nášho srdca? Áno, naše vlastné vnútro, naše vlastné srdce je miestom, kam nás niekoľko dní pred Veľkou nocou pozýva prorok Jeremiáš. Len odtiaľ – z nášho srdca – totiž môže vytrysknúť túžba, ktorá nás povedie veľkonočnými udalosťami tak, aby sme sa nestratili v anonymnom dave, ktorý bude bezmyšlienkovite vykrikovať: „Ukrižuj!“ Len ak sa v našom srdci a v našom vnútri rozhorí tá istá túžba, akú pred Filipom vyslovili niektorí Gréci (viď Jn 12,20-33), budú naše oči schopné rozpoznať novú zmluvu, ktorú s nami uzatvára Pán. A táto mocná túžba znie: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“

Viď Jer 31, 31-34
Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu...“

Podnety k Jn 12,20-33 (evanjelium 5. pôstnej nedele B) TU