Je ľahké ukázať prstom na farizejov a zákonníkov, ktorí sa upriamili na pedantné zachovávanie podrobných predpisov o rituálnej čistote miesto toho, aby venovali pozornosť omnoho dôležitejšej čistote, t.j. mravnej kvalite myšlienok, slov a skutkov. Tejto ich chybe však predchádza ešte jedna. Je síce menej nápadná, ale nemenej závažná a dokonca ešte viac rozšírená. Dalo by sa povedať, že práve táto chyba je koreňom mylného bazírovania na vonkajšom zachovávaní predpisov. Farizeji a niektorí zákonníci vyvinuli na prvý pohľad chvályhodnú iniciatívu a zišli sa k Ježišovi. Ježiš ich však v skutočnosti nezaujíma. Nevšímajú si jeho. Ich nepokojné oči sliedia po druhých. Špehujú Ježišových učeníkov. Zaujímajú ich oni: „Prečo sa tvoji učeníci správajú tak a tak? Prečo robia či nerobia to a tamto?“ Ježiš odmieta hrať ich podlú hru na schovávačku, v ktorej sa farizeji a zákonníci skrývajú za zdanlivo šľachetnú starostlivosť o to, čo robia či nerobia tí druhí („oni“), aby sa vyhli priamemu stretnutiu s Ježišom – stretnutiu ty a ja, ty a my. Ježiš síce odpovedá na otázky farizejov a zákonníkov, ale oslovuje ich priamo: „Vy... O vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš...“
Na druhej strane stojí zástup, ktorý nie je tak „akčný“ a „inteligentný“ ako farizeji a zákonníci. Títo ľudia si nezakladajú na tom, že prišli k Ježišovi z vlastnej iniciatívy. Schádzajú sa okolo Ježiša na jeho zavolanie. A Ježiš im ukazuje cestu, ktorú farizeji a zákonníci úplne prehliadli: „Počúvajte ma všetci a pochopte!“ Jedinou spoľahlivou cestou je počúvať Ježiša a zameriavať pozornosť na neho. Vzťah k Ježišovi nemôže existovať, ak s ním komunikujeme iba na rovine „ty a oni“, ako to robili farizeji a zákonníci. O vzťahu k Ježišovi možno hovoriť iba vtedy, keď funguje na rovine „ty a ja, ty a my“. Človek, ktorý počúva Ježiša a upriamuje svoju pozornosť na neho, je potom imúnny nielen voči fiktívnym či reálnym možnostiam poškvrnenia, ktoré prichádzajú zvonka. Počúvať Ježiša a riadiť sa jeho učením je totiž účinným liekom aj proti zárodkom zla, ktoré má tendenciu vychádzať znútra, z ľudského srdca, a naozaj poškvrňovať človeka.
Viď Mk 7,1-8.14-15.21-23
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. [...] Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?”
